Doktor duší - II.

Autor: Janka Podtatranka | 15.2.2015 o 20:07 | Karma článku: 3,30 | Prečítané:  185x

Ak Vás zaujala prvá časť úryvku z mojej najpredávanejšej knihy - Ozvi sa mi láska, pod názvom Doktor duší, ponúkam Vám pokračovanie.

Viac som pána doktora na ubytovni nenavštívila.

Zuzka po nejakej dobe zahlásila, že sa rozvádza, muž jej vyplatí polovicu domu a ona si ide za tie peniaze kúpiť v Prahe byt. Priznala sa mi, že naviazala milostný pomer s pánom doktorom. On ide bývať s ňou. Kúpi nejaké zariadenie do bytu a budú spolu žiť. Je načase, aby sa konečne usadil  a založil si rodinu. Otvoril jej oči a ona je konečne šťastná a sexuálne ukojená.  Sex s ním je  vraj úplne iný, ako bol s manželom. On ju vie už iba rečami tak rozrajcovať a pripraviť, že doslova tečie od rozkoše. Žiaden vaginizmus, žiadna frigidita, žiadne suché sliznice. Mal vraj pravdu. Sex je pre vzťah to najdôležitejšie. Jej manželstvo sa rozbilo kvôli tomu, že im to s mužom neklapalo v posteli. Nechcela som s ňou polemizovať, že skôr preto, lebo ho podvádzala. Tušila som, že raz  parádne narazí a prekukne ho. Aj ju musel asi dostať na rečičky o manželstve. Čo, ak mu teraz ide o ten jej byt či o tie peniaze? Zbytočne by som ju odhovárala, videla som na nej, že žiari šťastím a svojmu doktoríkovi verí. Nepovedala som jej, že dostal do postele aj mňa. Ani to, že som ich videla milovať sa.

Nejakú dobu som o nej nič nepočula. Po niekoľkých rokoch, to som už bola vydatá a mala syna, ma navštívila v mojom byte. Neviem, ako vypátrala, kde bývam. Prosila ma o pomoc. Kamil ju chce pripraviť o byt. Má tam trvalé bydlisko, byt je štátny.  Tvrdí, že ho kúpil on a ona mu robí iba gazdinú, ktorá sa mu stará o domácnosť a ktorú u seba ubytoval. Nič spolu nemajú, nikdy medzi nimi žiaden vzťah nebol, je to vlastne jeho zamestnankyňa, ktorá si drzo nárokuje jeho byt. Žasla som. Presne toto sa od neho dalo čakať. Akurát som bola prekvapená, že spolu vydržali žiť tak dlho. Potrebuje nejakých svedkov, ktorí by potvrdili, že ten byt kupovala ona za svoje peniaze a on sa k nej nasťahoval preto, lebo naviazali milenecký vzťah. Spomenula si na mňa, pretože mne sa pred odchodom zdôverila. Mám byť kľúčovým svedkom, že boli milencami a nie zamestnávateľom a gazdinou. Susedia nevidia, čo sa za dverami deje a Kamil všetkým vykladal, že Zuzana je jeho pomocnica v domácnosti vo všetkej diskrétnosti, bez akéhokoľvek intímneho vzťahu. Sľúbila som jej pomoc.

Dostavila som sa načas na pojednávanie, netušiac, čo ma čaká. Vošla som dnu. Samosudca, zapisovateľka, navrhovateľ, odporkyňa. Kamil sa na mňa veľavravne usmieval. Určite si hovoril. Čo môže táto husička dosvedčiť? Veď nič nevie. Všimla som si, že nemal právneho zástupcu. Obhajoval sa sám. Spoliehal sa na svoje akademické schopnosti. Zrejme si bol príliš istý svojím víťazstvom.

Po úvodných formuláciách sa ma sudca pýta: „Pani svedkyňa, poznáte účastníkov konania?“

„Áno. Tuto, Zuzka Nováková, je moja bývalá spolubývajúca zo slobodárne ešte z osemdesiateho prvého roku. A tuto, pán doktor Kamil Solomon, je jej milenec!“ z mosta – doprosta vysypem.

„Ale, ale, prečo také silné slová. Svedkyňa chcela povedať, spolubývajúci alebo známy!“ samoľúbo zasiahne Kamil do výsluchu, netušiac, ako sa to o chvíľu zvrtne v jeho neprospech.

„Stojím si za tým, čo som povedala!“ trvám na výpovedi.

„Ako to svedkyňa môže vedieť, veď bývala s odporkyňou iba veľmi krátke obdobie! Kým som si nekúpil byt a neponúkol odporkyni miesto gazdinej. To viete, starý mládenec chce mať čerstvo navarené, čisto vyprané, vyžehlené a upratané. V mojom postavení si to môžem dovoliť!“ rozohráva svoj vymyslený príbeh.

„Pani svedkyňa, odpovedzte navrhovateľovi! Ako môžete tvrdiť, že boli milencami?“ vyzve ma sudca.

Vypovedám po pravde: „Zuzka sa mi zdôverila. Neklapalo jej to po sexuálnej stránke s manželom. Naviazala milenecký pomer s pánom doktorom a povedala mi, že si veľmi dobre rozumejú v posteli. Podala žiadosť o rozvod. Hovorila, že manžel jej má vyplatiť polovicu domu, teda jej čiastku bezpodielového spoluvlastníctva a že si za tie peniaze kupuje byt. Pán doktor Solomon vraj ide s ňou, mal kúpiť nejaký nábytok a plánovali spolu žiť na hromádke. Vtedy mi Zuzka pripadala šťastná a konečne sexuálne ukojená. Nechcela som ju  znepokojovať svojimi podozreniami, aby si dávala naňho pozor, lebo podľa mňa mu ide o ten byt. Aj tak by mi neverila....“

Solomon vyskočí a celý brunátny začne na mňa útočiť: „Svedkyňa klame! Je zmanipulovaná odporkyňou. Sú kamarátky a chce jej pomôcť! Alebo na ňu žiarli a chce sa mi pomstiť za to, že som sa na ňu vykašľal!“ Otočí sa priamo ku mne a veľavýznamnými gestami vytiahne svoj hlavný tromf: „No povedz, Jana, že to nie Zuza, ale to TY si so mnou spala!!!“

Čakala som, že to vytiahne. Pozriem smerom k Zuzke, ktorá o tom nevie. Vypleští na mňa oči. Zrejme už dávno pochopila, koho si k sebe nasťahovala, ale toto bola aj pre ňu silná káva! Teraz očakáva, že to odvolám. Musím povedať pravdu! Nerisknem predsa obvinenie z krivej výpovede.

Otočím sa, pre zmenu, k nemu teraz ja: „Áno, Kamil, máš pravdu! Vyspala som sa s tebou. A veľmi to ľutujem!“ Obrátim sa na sudcu: „Pán sudca. Tuto, pán navrhovateľ, mi nasľuboval manželstvo, presviedčal ma, že len na mňa čakal a len ja som tá pravá... Len, aby ma dostal do postele. Keď sa mu to napokon naozaj podarilo, ani po mne neštekol. Bola som iba ďalšou z jeho vyše tisícky sexuálnych trofejí, s ktorými sa nám so Zuzkou pochválil.“

Doktor sedí s rozšírenými očami a nie je schopný zareagovať. Nečakal, že budem taká úprimná a pravdovravná. A čo vlastne čakal? Veď na súde sa klamať nesmie. Aj Zuzka je zjavne otrasená. S týmto nepočítala.

„Pani svedkyňa, čo ak má pán navrhovateľ pravdu a vy sa mu chcete mstiť tendenčnou výpoveďou, aby ste pomohli kamarátke? To je nepriame svedectvo! Práve ste sa priznali, že ste boli milenkou pána odporcu vy! Máte nejaký dôkaz na vaše tvrdenie, že boli milencami pán navrhovateľ a pani odporkyňa?“ kladie mi sudca dosť logickú otázku.

Musím vytiahnuť aj ja svoj tromf: „Áno! Mám dôkaz!“

„Aký?“ neveriacky vyskočí opäť doktor Solomon.

„Videla som ich, ako sa milovali. Bolo to hneď na druhý deň, čo sa vyspal so mnou. Šla som za ním, zaklopala a on neotváral. Počula som nejaké zvuky.  Som zvedavá, a tak som sa pozrela cez kľúčovú dierku. Mali sme tam iba obyčajné zámky. Kľúč zvnútra v dverách nebol. To ma dosť prekvapilo. Videla som rovno na posteľ. Boli tam a súložili spolu!“ hovorím zreteľne.

Pozriem smerom ku Kamilovi. Má otvorené ústa a vyzerá to, akoby nemohol lapiť dych!

Ako sa tvári Zuzka, to už nestihnem zistiť, lebo sudca sa pýta ďalej: „Ako viete, že to boli oni? Videli ste im do tváre?“

Prikývnem: „Pána doktora som videla hneď, ako som zaklopala, lebo sa otočil. Musel to klopanie počuť. Zuzka bola otočená chrbtom. Ale ja som chcela vedieť, s kým si to rozdáva, keď len deň predtým to presne takto robil aj mne, a tak som počkala, kým si ju neotočil tvárou k sebe. Až vtedy som zistila, že je to Zuzka. Bola som riadne šokovaná a utiekla som, aby ma niekto nepristihol, že špehujem! Keď po chvíli prišla, neprezradila som jej, že som ich pristihla. Ani neskôr, keď sa mi priznala, že spolu spia. Ani to som jej nepovedala, že on spal aj so mnou. Hanbila som sa!  Od toho dňa som už nikdy pána doktora nevidela. Až dnes...“

„Pani svedkyňa? Chcete ešte niečo dodať?“ pýta sa sudca.

„Nie!“ odpoviem.

„Tak vám ďakujeme a dovidenia!“ pošle ma preč.

Nečakám pred rokovacou miestnosťou. Tuším, že moja svedecká výpoveď poriadne pohla žlčou pána doktora. Cítil sa víťazom, myslel si, že to má vyhraté. Moja výpoveď mu musela urobiť poriadnu čiaru cez rozpočet. Čo, ak sa mi niekedy za to  pomstí? Nechcem tu byť, až vyjde von a bude zúriť. Nerada by som niečo schytala. Odchádzam. Dodnes netuším, ako to dopadlo. Ja som sa onedlho na to odsťahovala z Prahy a vrátila som sa na Slovensko. Myslela som si, že pána doktora Solomona už nikdy neuvidím. Chyba lávky.

Bolo to v roku tisícdeväťstodeväťdesiatšesť, pár rokov po nežnej revolúcii. Vtedy som žila už takmer desať rokov na Slovensku. Pracovala som v tej dobe ako učiteľka na základnej škole a bola som ako absolventka strednej pedagogickej školy nekvalifikovaná. Keďže  ma táto práca nesmierne napĺňala, rozhodla som sa, že si externe doplním vysokoškolské vzdelanie. Podala som si prihlášku na diaľkové štúdium učiteľstva. Zámerne neuvádzam sídlo školy ani miesto konania prijímacích pohovorov, aby som nikoho nekompromitovala.

Vstúpila som do miestnosti na ústny pohovor prijímacej skúšky. Sedela tam trojčlenná komisia. Mala som trochu trému, ale verila som si. Práca učiteľky ma baví, mám už dlhoročnú prax, bola som vždy vynikajúcou študentkou, o nič nejde. Žiadne otázky ma, predsa, nemôžu zaskočiť. Zaskočilo ma však niečo iné. Niečo, s čím som vôbec nepočítala. V komisii totižto sedel môj milenec číslo dva, pán doktor Solomon. Bol to on. Okamžite som ho spoznala. Vôbec sa nezmenil, iba bol o  pätnásť rokov starší. Čo tu ten, preboha, robí? Stuhla som... Krvi by sa vo mne nikto nedorezal. V prvom momente som chcela zbabelo ujsť, ako taký zajac. Kamil sedel a usmieval sa svojimi čiernymi uhrančivými očami, ako vždy, dohneda opálený. Vo vlasoch už sem tam presvital sivý pramienok, ale inak vyzeral rovnako. Pred zbabelým útekom ma zachránil jeho pohľad. Uvedomila som si, totižto, že ma nespoznal. Ale niečo v tom pohľade bolo. Akoby premýšľal... Kde som tú ženskú videl? Musel som ju už stretnúť. Možno som s ňou aj spal. Ale kto to je? Moja pacientka, študentka, známa? Kam ju zaradiť?

Zachovala som vážnu tvár a nehla ani brvou. Nesmiem dať na sebe znať, že sme sa už niekedy stretli. Hneď ako zistí, že ho poznám aj ja, spýta sa ma, kde sme sa už stretli. Čo mu odpoviem? Že v posteli? To by bolo neutrálne. Ale jeho by to zosmiešnilo a mňa degradovalo z pozície nádejnej študentky. Mne sa ľahšie spoznáva v plejáde mojich známostí. On bol môj druhý. A určite nezabudnuteľný... Ja som bola jeho tisícdvesto neviem ktorá... Nenápadne mrkne na meno a bydlisko. Myslí si, že mu to pripomenie, odkiaľ ma pozná. Ale pozná iba moje meno za slobodna a určite si nepamätá, odkiaľ bola tá Zuzkina spolubývajúca. Korunná svedkyňa, vďaka ktorej prišiel o byt v Prahe, ktorý si nárokoval. Alebo to dopadlo inak? Vyhral nakoniec ten súd on? Možno museli jeden druhého vyplatiť. Hlúposť! Veď manželmi neboli, takže bezpodielové spoluvlastníctvo do úvahy neprichádza. Najradšej by som sa na to spýtala. Ale to by bol koniec môjmu štúdiu. Moje priezvisko mu nič nehovorí a Janičiek poznal určite na desiatky.

„Dobrý deň, pani Tatranská. Povedzte nám niečo o sebe!“ vyzve ma a pozorne počúva, či náhodou nepoviem nejakú skutočnosť, ktorá by ho nasmerovala k vypátraniu mojej totožnosti.“

Poviem najdôležitejšie fakty, snažím sa ani slovkom nenaznačiť, že som pred pätnástimi rokmi žila v Prahe. Pri zafarbení môjho hlasu sa strhne. Musí ma poznať. Doparoma, ale odkiaľ? Aj ten hlas mi je známy... čítam v jeho pohľade.

Ostatní členovia komisie sa ma tiež spýtajú na veci, ktoré ich zaujímajú. Poďakujú mi a pošlú von. Chvalabohu, nespomenul si. Nebol na to čas. Srdce mi prudko búcha. Zhlboka dýcham. Upokojujem sa.

„Bolo to až také hrozné?“ prekvapene a s obavou v hlase sa pýta ďalšia adeptka na diaľkové štúdium učiteľstva, ktorá už čaká za dverami.

„Ale nie. Iba som v komisii spoznala jedného známeho človeka,“ vyhýbavo odpoviem a idem sa vyventilovať von.

Do školy ma prijmú. V prvý deň prednášok dostávame rozpis predmetov a vyučujúcich. S hrôzou zisťujem, že PhDr. Kamil Solomon je vedúcim jednej z katedier a bude ma vyučovať hlavný predmet. Zalapám po dychu. No zbohom! Ak ma nespoznal vtedy, po čase určite odhalí moju totožnosť. So skúškou sa môžem rozlúčiť. Viem si živo predstaviť, že on je presne ten typ vysokoškolského profesora, u ktorého študentky dostanú skúšku za... nazvime to... protislužbu intímneho charakteru.

Pred hodinou sa dozvedáme, že pán doktor sa nemohol dostaviť, a preto poslal namiesto seba svojho mladšieho kolegu. Odľahne mi. Prichádza sympatický mladík, hodina je veľmi zaujímavá. Na konci nám ponúka publikácie, ktoré vydala fakulta. Do pozornosti dáva útlu bielo – hnedú knižôčku, v ktorej je publikovaná novela pána doktora Solomona, vedúceho ich katedry a niekoľko básní a rozprávok ďalších troch rómskych autorov.  Okamžite si ju kupujem. 

Doma sa začítam do knihy. Prvý šok pre mňa je zistenie, že všetci autori sú Rómovia. Toto ma nikdy nenapadlo. Ani Zuzanu. Kamil ani slovkom nespomenul, že je Róm. Tvrdil, že otec má exotické korene a po ňom je taký tmavý. Ale prečo sa za totality hanbil  k tomu priznať? Bál sa predsudkov, diskriminácie? Myslel si, že našinec neocení schopnosti a inteligenciu vzdelaného Róma?

Ja, moji súrodenci a moje deti mali dlhé roky rómsku lekárku. A aká to bola skvelá odborníčka. Mala vždy najviac pacientov a patrila medzi najschopnejšie  a najobľúbenejšie lekárky. Tá sa nehanbila priznať k svojmu rómstvu. Všetci nerómski pacienti to vedeli a radi k nej chodili.  Po jej odchode si nevieme zvyknúť na tú novú. Bielu. Nie je taká schopná a chápavá. Deti k nej odmietajú chodiť.

Ďalším šokom je skutočnosť, že je to presne tá próza, ktorú som mu vtedy na slobodárni opravovala. S jediným rozdielom. Celý dramatický konflikt diela je postavený na kontraste Róm – neróm. Predtým tam nebolo ani slovko o Rómoch. Písal o ľuďoch z osady, seba zosobnil ako učiteľa tmavšej pleti. Na konci je skvelá recenzia na dielo, ktorá vyzdvihuje autora ako Róma – intelektuála, hlásiaceho sa k svojmu rómstvu. No, žeby sa k tomu bol niekedy hlásil, o tom nemôže byť ani reči. Mohol mi to povedať. Nikdy som predsudky voči Cigánom, ako ich vtedy každý nazýval, nemala. Vedel predsa, že mojou prvou láskou bol černoch.

Dozvedám sa, že bol dokonca poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR. Všetka česť, bez irónie a urážky, je to úspešný, vzdelaný intelektuál, akademik. Keby som bola vedela skôr, že je to Róm, bola by som si ho vážila  o to viac. A možno sa práve toho bál. Pozitívnej diskriminácie. Tak som ho mala iba za nadržaného, perverzného a samoľúbeho doktoríka.

Márne som však hľadala na tiráži medzi spolupracovníkmi svoje meno za slobodna... ako mi kedysi sľúbil. Že som v to vôbec dúfala... Aj to venovanie v knihe mi chýbalo. Bola by som si ho osobne vypýtala pri ďalšom stretnutí. Ešte predtým, než by zistil, komu ho vôbec dáva. Žiadne ďalšie stretnutie sa však nekonalo... Pri tých prijímacích skúškach sme sa videli naposledy. Na nasledujúce prednášky som sa už nedostavila. Zo zdravotných dôvodov som musela štúdium, hneď v jeho začiatkoch, ukončiť. Absolvovala som po roku za sebou dve operácie. Hysterektómiu – vyoperovanie maternice a herniotómiu – operáciu pruhu. Lekárka mi už učiteľstvo prvého stupňa študovať neodporučila kvôli povinnej telesnej výchove. K štúdiu som sa vrátila až o šesť rokov neskôr, úplne na inej univerzite a bolo to učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov, hudobná výchova – slovenský jazyk.

Kamil, prepáč, necítim k tebe žiadnu trpkosť ani zášť! Naopak, vážim si ťa za to, že si sa dokázal vymaniť z tradičných štruktúr národnostnej menšiny a dokázať svetu, že aj Rómovia dokážu byť kultivovaní, inteligentní, vzdelaní a úspešní aj na inej pôde ako v umeleckom šoubiznise.

Po Kamilovi mi ostala kniha, spomienky a farebná fotografia, ktorú mi osobne daroval.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?