Doktor duší - I.

Autor: Janka Podtatranka | 15.2.2015 o 19:06 | Karma článku: 2,06 | Prečítané:  231x

Včerajší Valentín ma podnietil k tomu, aby som sa s Vami podelila o jeden z mojich milostných zážitkov. Prečítajte si v dvoch častiach úryvok z mojej knihy Ozvi sa mi, láska. 

Jedno odpoludnie, hneď prvý septembrový týždeň môjho pobytu, niekto zaklopal na dvere mojej izby na slobodárni. Vošiel nevysoký, podsaditý počerný pán v stredných rokoch.  Asi tak štyridsiatnik.

„Dobrý deň! Hľadám nejakú Slovenku, ktorá má aspoň maturitu. Na vrátnici mi povedali, že ju nájdem tu!“ zahlási slovensky.

„Ja som Slovenka...“ ozvem sa.

„Volám sa Kamil Soloman. Som doktor. Psychológ – sexuológ a... teraz aj spisovateľ. Píšem knihu a potrebujem, aby mi korekcie urobila nejaká vzdelaná Slovenka, lebo rokmi pôsobenia v Čechách je moja slovenčina na hony vzdialená spisovnej podobe. A pravopis nebol nikdy mojou silnou stránkou!“ kultivovane prehovorí návštevník.

„Som Jana Balážová. Teší ma, že vás  poznávam! Práve som zmaturovala. Ale pravopis, naopak,  bol mojou silnou stránkou. Tiež mám za sebou drobné spisovateľské pokusy... Prepáčte! Nemyslela som tými drobnými pokusmi vás!“  ospravedlním sa, lebo mi dopne, ako to vyznelo.  „Ešte ako žiačke mi publikovali nejaké poviedky!“ doložím na objasnenie a podávam mu ruku.

Šarmantne ju pobozká ako seladón zo starých čias a potom sa srdečne rozosmeje: „Neospravedlňujte sa! Povedané sa už späť nedá vziať... Podobne, ako dobre či menej dobre vykonaná súlož.“

                Keby som predtým niečo jedla, zabehlo by mi. Pán doktor sa otočí k Zuzke, ktorá si pri našom predstavovaní sadla na posteľ.

„A kto je táto mladá dáma?“ osloví ju.

Spolubývajúca sa postaví a mierne sa zapýri: „Zuzana Nováková. Teší ma! Nech sa páči, posaďte sa u nás.“

Aj jej pobozká hánku na ruke, poďakuje a sadne si na kreslo.

„Ste ochotná podujať sa na to?“ pýta sa ma.

„Jasné, veľmi rada!“ súhlasím.

„Samozrejme, nechcem to zadarmo. Mám napísaných zatiaľ asi  tridsať strán rukopisu na stroji. Pokojne mi môžete červený perom ako v škole, opravovať pravopis a štylizácie. Dovolím vám aj zásahy do kompozície, ak sa vám bude zdať, že je to nutné. Môžem vám to nechať už dnes?“ podáva mi hŕbu listov formátu á štyri.

„Pokojne!“ beriem od neho rukopis a odkladám na poličku. „Urobili by sme vám kávu, ale ešte nemáme varič! Ponúknite sa aspoň keksami!“  ponúkam ho.

„Ďakujem! To je v poriadku! Počul som, že obe pracujete v školstve. Ja som tiež pôvodným povolaním učiteľ. Pracoval som na východe Slovenska. Naša obec padla za obeť priehrade. Keď ju zaplavila voda, odišiel som do Prahy. Teraz robím psychologického poradcu v oblastiach lásky a sexu. Dievčatá, máte nejaké problémy vo vzťahu? Frigidita, vaginizmus, chlad, odmietanie, nedostatočná ľúbostná predohra, neschopnosť dosiahnuť orgazmus? Či dĺžka penisu vášho partnera, predčasný výron semena, impotencia? Vo všetkom vám môžem poradiť!“ žoviálne nám ponúka svoje rady.

Obe sa na seba pozrieme a riadne sa začervenáme. Myslíme si, zrejme, to isté. S človekom, ktorý by sa takto otvorene rozprával o takýchto chúlostivých veciach s úplne neznámymi ženami, sme sa ešte nestretli.

„Fakt ste doktor?“ neveriacky sa pýta Zuzana.

„Neveríte?“ siahne do vrecka na saku, vytiahne svoj občiansky preukaz a podá nám ho.

Je tam jeho podobizeň, všimnem si dátum narodenia a pred menom titul PhDr. Mala som pravdu. Má štyridsať rokov.

„Vy ste Slovák? Vyzeráte ako Arab!“ prezerám si jeho tmavšiu pokožku.

„Moja mama je Ukrajinka a otec Španiel. Po ňom som taký tmavý...“ vysvetľuje. „Ak by ste mali nejaké problémy, pokojne sa mi s nimi zverte! Poradím. Nielen teoreticky, ale aj prakticky. Ešte sa nik nesťažoval. Vy máte protekciu, lebo sme spolubývajúci. Bývam na prvom poschodí, hneď na prvej izbe vľavo,“  dvojzmyselne ponúka svoje služby.

„To ako ste mysleli? Prakticky?“ nechápe Zuzana.

„Jednoducho, slečna. Ak máte nejaký konkrétny problém, v rámci terapie je najlepšie odstrániť ho praxou!“ s úlisným úsmevom vysvetľuje.

„Prepáčte, ale ja už nie som slečna. Som vydatá!“ opraví ho.

„Ó, pardon! Ale  to nie je prekážkou!“ ospravedlní sa.

„Myslíte to tak, že keď k vám príde pár s nejakým problémom, poviete im, aby sa milovali vo vašej pracovni a vy hľadáte problémy?“ položí Zuzana dosť nepochopiteľnú otázku.

„No, aj tak sa to dá. Ale radšej mám, ak prídu partnerky so svojimi problémami samy. Každú svoju klientku v rámci terapie pomilujem a zistím tak, v čom sa problém skrýva. Vyspal som sa s vyše tisíckou žien. Mám v pracovni  za závesom taký pohodlný gauč,“ bez obalu zahlási.

„Neverím, že každú. Ja by som s nikým do postele nevliezla bez lásky!“ zahlásim s odporom. „A určite by som nepodviedla partnera. Vernosť pokladám za najväčšiu cnosť.

„Milá Janka, opravím sa! Nie s každou, ale s ktorou si zaumienim. Baby mi samy lezú do postele. Ani neviem prečo. Asi mám nejakú charizmu. A na tie bláboly o vernosti a sexe iba z lásky, zabudnite! Ak je vo vzťahu láska a sex je na figu, neklape to. A žena, keď je ukojená, hneď je krotkejšia,  povoľnejšia a vo vzťahu prístupnejšia. Pradúca mačička... Ak ju uspokojí milenec, je milšia k manželovi, lebo sa bojí, aby to neprasklo. A možno, práve vďaka nevere, nájde ten správny spôsob, ako  ukojiť manžela...“ obhajuje svoju filozofiu.

„A čo, keď to praskne? Rozvod je potom neodvratný!“ filozofuje Zuzka.

„Práve preto nie som ženatý. A pamätajte si jedno. Ako hovorí môj kolega, doktor Plzák – zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať!“ smeje sa náš hosť.

 Keď konečne odíde, pozrieme sa so Zuzkou na seba a rozosmejme sa.

„Pán doktor. Sexuológ. Má už asi profesionálnu deformáciu!“ hovorí Zuzka.

„Tie jeho názory sú choré! Nesúhlasím s nimi. Ja som mala sex iba raz. Ale z veľkej lásky. A stojím si za svojím! Neverná byť nedokážem. Mala som šesť rokov dlhotrvajúci platonický partnerský vzťah. Nikdy som ani nepozrela na druhého. Keď niekoho mám, ostatní muži sú pre mňa tabu. Keď som nezadaná, až vtedy vnímam chlapov ako mužov a  stávam sa lovkyňou... Každého chlapa vtedy skúmam ako potenciálneho otca mojich budúcich detí a nie ako vhodné objekty do postele,“ vysvetľujem.

„A teraz niekoho máš?“ pýta sa  Zuzka.

„Vlastne nie. Teraz som nezadaná...“ pripúšťam a porozprávam jej celú moju romancu s Abebem.

„Tak si chyť pána doktora! Je inteligentný, má postavenie. Tiež  je tmavší, ak ťa takí priťahujú! Je vraj slobodný, načase, aby si založil rodinu,“ navrhuje Zuzka.

„Šalieš? Nie je to môj typ. Je menší ako ja, starý pre mňa a takého perverzného sukničkára by som nikdy nechcela! Ja chcem iba partnera so zmyslom pre vernosť a rodinu. To je pre mňa prioritou... Počula si? Vraj sa vychrápal s viac ako tisíckou žien. Ako to len robí? Čo tie baby na ňom vidia?“  zamietam jej šialený nápad. „A ty, prečo si sa pýtala na také veci? Máš nejaké problémy v sexe?“ napadne ma.

„Práveže, zdá sa mi, že pán  doktor má pravdu. Ľúbime sa s manželom a v sexe nám to neklape. Ja pri tom nič necítim, som suchá, bolí ma to, manžel ma nevie dostatočne pripraviť... Nielenže sa nedokážem vzrušiť, ale ani vyvrcholenie som ešte nikdy nedosiahla. Niekedy si pripadám ako neukojená, nervózna stará panna. Možno som frigidná. On sa tvári, že je všetko v poriadku,“ sťažuje sa Zuzka.

„Povedala si mu to? Vie o tom? O takých veciach sa musíš s partnerom rozprávať! Musíte hľadať spoločné riešenie! Mal by zintenzívniť milostnú predohru a odďaľovať svoje vzrušenie, kým nebudeš dostatočne pripravená...“ poúčam ju.

„Ty sa nejako vyznáš! Veď si hovorila, že si mala sex iba raz!“ neveriacky na mňa pozrie.

„Na strednej škole som fungovala v podobnej pozícii, ako pán doktor Solomon. Volali ma sexuálna a psychologická poradkyňa. Ale ja som, na rozdiel od neho, dávala iba teoretické a nie praktické rady!“ rozosmejem sa.

Najbližšie dva týždne sa vidím s doktorom niekoľkokrát. On mi prináša ďalšie strany rukopisu a ja mu dávam opravené korektúry. Príbeh nie je zlý. Dovtípim sa, že je to o ňom. Autobiografický ľúbostný príbeh z jeho pôsobenia na základnej škole v neskôr zatopenej obci Východného Slovenska. Opisuje v ňom vzťah dvoch učiteľov kolegov. Je tam veľa erotických a odvážnych scén, ktoré len dokazujú, že to písal on. O obsahu sa nezhovárame. Opravujem iba pravopis a štylistiku. Popísané strany však niekedy predstavujú červené more a množstvo doškrtaných miest. Veľa  pravopisných chýb, bohemizmov, nesprávne štylizácie, nesprávna interpunkcia. Chvíľami mám dojem, že doktor je prekvapený, ba rozladený tým, že neovláda dobre pravopis.

Pri každom ďalšom našom stretnutí sme už len my dvaja. Sami. Zuzka vždy niekam chodí. Takmer nikdy nie je doma. Vraj sa niekde stretáva s kolegyňami. Prečo nie? Je mladá, potrebuje sa odreagovať. Pán doktor Solomon to pri každej návšteve na mňa skúša. Snaží sa ma zviesť a dostať do postele. Odolávam. Násilie ani tlak na mňa nevyvíja, zvádza ma iba rečami a erotickými narážkami, aby ma „rozrajcoval.“ Nedarí sa mu. Vraj som tvrdý oriešok a odolávam mimoriadne dlho, na to nie je zvyknutý. Smejem sa, že ja určite odolám. On sa smeje tiež. Je presvedčený, že mu aj tak raz podľahnem. To sa teda načaká. Ja nie som z tých, ktoré vlezú s niekým do postele iba kvôli sexu.

Mám k nemu dôveru, beriem ho ako profesionálneho psychológa, medzi nami sa vytvorí niečo ako kamarátsky vzťah. Mám rešpekt pred jeho vzdelaním a akademickým titulom. Stále si však vykáme. Zdôverujem sa mu so svojím milostným životom, so svojou jedinou naozajstnou veľkou láskou k černochovi, rozprávam mu o troch predchádzajúcich platonických vzťahoch, presviedčam ho o mojich mravných zásadách, nedostatku praktických skúseností, teoretickom prehľade a pohľade na môjho budúceho partnera. Poviem mu dokonca aj o mojom sebaukájaní a dôvernej znalosti orgazmu, napriek tomu, že pri naozajstnom styku som ho ešte nezažila. Zverím sa so svojou traumou z detstva, kedy ma starý otec pohlavne zneužíval a aké to na mne zanechalo psychické následky.

Takto to trvá do konca septembra. Jedného dňa prídem aj s korektúrami za ním na izbu. Zaklopem.

„Ďalej!“ pozýva ma dnu.

Vojdem a rozhliadnem sa okolo seba. Je tam iba jedna posteľ, inak izba vyzerá ako tá naša.

„Dobrý deň! Pán doktor, vy tu bývate sám?“ čudujem sa.

„Á, Janka, pekne vítam! Bývam tu sám. To bola moja podmienka. Aby som nemusel každú chvíľu vyháňať spolubývajúceho, ak mi príde dámska návšteva. Napríklad, ako aj teraz...“ veľavravne zahlási.

„Ja som hneď na odchode. Len som vám doniesla posledné korektúry. Ten príbeh sa mi páči. Je to o vás?“ zaujíma ma.

„Neutekajte, Janička, poďte si ku mne sadnúť! Nebojte sa, neuhryznem vás! Čo myslíte? Je to o mne?“ s huncútskym výrazom v očiach skúma môj názor.

„Ja myslím, že áno!“ odpoviem.

„Podľa čoho tak usudzujete?“ pýta sa.

„No, tie erotické scény, to ste celý vy!“ doberám si ho.

„Ako to môžete vedieť, keď ste sa so mnou odmietli milovať?“ ohníčky v jeho očiach sú veľavravné.

Zapýrim sa, ale nereagujem na poznámku: „Ten tmavší učiteľ ste vy a tá mladá učiteľka... vaša láska. Milovali ste ju?“

„Nie je to z toho príbehu zrejmé? prekvapí sa.

„Zrejmé je len to, že ste sexovali, alebo, ako to vy pekne viete povedať, milovali ste sa. Aj v zborovni cez prestávky. Ale ja mám na mysli city. Vzali ste sa?“ som zvedavá, lebo pre mňa je svadba logickým vyústením ľúbostného vzťahu.

„Vyzerám ako ženatý človek?“ na otázku neodpovie priamo. „Ale asi by som to už konečne mal urobiť!“

„Ozaj, prečo ste to vlastne ešte neurobili?“ rozvíjam konverzáciu ďalej, namiesto toho, aby som odtiaľ čo najrýchlejšie zutekala.

 „Lebo doteraz som nenašiel tú pravú. Asi som tak dlho čakal práve na vás!“ povie vážne a pozrie sa mi priamo do očí.

Začínam sa pod tým pohľadom jeho čiernych, prenikavých očí roztápať ako ľad. Po tele sa mi začne rozlievať vzrušenie. Predtým ma chcel dostať do postele, priamo mi to navrhoval a nič to so mnou nerobilo. Teraz iba spomenie svadbu a som namäkko. Jana utekaj, kým je čas! Niečo ma tam drží ako magnet. Dopekla! Hypnotizuje ma, či čo?

„A... ako ste to mysleli?“ šepnem a uvažujem, či to fakt myslí vážne, alebo je to iba jeho taktika, aby ma dostal.

„Ešte sa mi nestalo, aby mi niekto tak dlho odolával ako vy! Ste zásadová, cudná, slušne vychovaná, váš zmysel pre vernosť a rodinu je fascinujúci. Takú ženu som dlhé roky hľadal. Doteraz mi všetky ženy  samy liezli do postele a zrazu... Príde žieňa, ktoré vie, čo v živote chce dosiahnuť, inteligentná Slovenka, ktorá tvrdohlavo odmieta moje ľúbostné návrhy.  Možno neodmietne ponuku na sobáš...“ hovorí pomaly, výrazným zamatovým hlasom, uprene sa mi díva do očí a ja cítim v celom tele podivné chvenie.

„Vy ma žiadate o ruku?“ neisto hlesnem.

Cítim, ako tam dolu vlhnem. Som ako v polo mrákotách. Prežívam taký čudný stav. Akoby som bola v jeho moci. Ovládol ma ako africký šaman a ja nad sebou strácam kontrolu. Viem, že už je neskoro zutekať. Dostal ma tam, kam chcel. Som doslova, vulgárne povedané, nadržaná ako suka.

„Vlastne, aj tak sa to dá povedať! Je načase, aby som ukončil svoj staromládenecký život. Matka, ktorá vás takto vychovala, si zaslúži vyznamenanie... Budem jej skladať ako budúcej svokre len samé poklony!“ napína ďalej strunu.

Vzchopím sa k poslednému zúfalému únikovému gestu: „Mama nedávno dostala čestné uznanie za svoju prácu terénnej geriatrickej sociálnej pracovníčky. Vyšiel o nej krásny článok v našich miestnych novinách... Je tam aj jej fotka... Donesiem vám to ukázať!“ podarí sa mi zodvihnúť, aj keď sa cítim ako paralyzovaná a unikám z tejto podivnej miestnosti od človeka, ktorý ma tak opantal svojím fluidom.

Idem po chodbe, do mojej izby. Nie som vôbec schopná uvažovať. Ak si myslíte, milí čitatelia, že tam sa spamätám a viac  nepokúšam osud, ste na omyle. Slušne vychované dievča v románe by to asi tak urobilo. Toto je ale skutočný príbeh. Vojdem dnu, ako v tranze pohľadám na poličke noviny, z ktorých  sa na mňa usmieva z titulnej stránky moja mama a ako robot sa vraciam dolu, do tej zvláštnej izby.

 

Zaklopem a vojdem. Jeho prekvapený výraz v tvári svedčí o tom, že ma nečakal a vôbec nepripúšťal možnosť môjho opätovného návratu. Stále sa celá chvejem.

„Tuto je ten článok o mojej mame...“ podávam mu noviny.

Preletí ich očami: „Veď som to hovoril. Vzácna matka, vzácna dcéra...“

Neviem, čo sa to so mnou robí, už to nie som ja, niečo vo mne koná namiesto mňa. Čo to je? Určite nie láska... Chtíč, vášeň, poblúznenie, neúmerné vzrušenie, hypnóza?

„Mohli by sme si už konečne potykať, keď ste ma požiadali o ruku!“ sadnem si k nemu a podám mu ruku. „Ja som Jana!“

„Ja som Kamil!“ nahne sa ku mne a pobozká ma.

Zrazu sa začneme vášnivo bozkávať, zvalíme sa na posteľ a ďalej sa už nedokážem ovládať. Bez štipky zdravého rozumu. Čistý sex, čistá vášeň, ktorú ja tak neuznávam. Ako v takých lacných filmoch, keď sa naraz dvaja na seba vrhnú bez pomyslenia na následky. Vôbec neriešim otázku ochrany, zabúdam na opatrnosť, nespomenieme to ani slovkom. Načo aj. On je zaiste dosť skúsený. A veď, keby niečo, chce si ma, predsa, vziať. Keď zo seba strháme šaty a ideme na vec, šokuje ma pohľad na jeho pohlavný úd. Niečo také... Síce som toho ešte veľa nevidela, ale aj dnes, po tridsiatich rokoch, kedy už mám predsa len viac skúseností, môžem zodpovedne prehlásiť, že toto bol najšokujúcejší penis, aký som kedy videla. Nie svojou abnormálnou hrúbkou. Tá bola priemerná. Ale svojou dĺžkou. Jeho orgán bol dvakrát taký dlhý, ako mal ktorýkoľvek z mojich milencov či porno hercov na fotkách.

Ako vzrušujúco to začne, tak neslávne to skončí. Najprv ma položí na kolená a lakte a vnikne do mňa odzadu. Som taká vlhká a vzrušená, že necítim žiadnu bolesť, napriek úctyhodným rozmerom jeho prirodzenia. Po chvíľke prirážania ma otočí na chrbát, kľakne si medzi moje nohy, chytí mi kolená a vnikne do mňa spredu. Opäť vnímam rytmické pohyby agresívneho samca... Keď som v tom najlepšom, takmer na vrchole rozkoše, chýba mi už len máličko k vyvrcholeniu, zrazu akt preruší a ukážkovo, skúsene sa vystrieka na moje brucho. Potom sa zdvihne a ide sa umyť. Mňa si ani nevšimne. Zostávam visieť vo vzduchoprázdne. Nechápem... Veď som mu hovorila, že mi záleží na orgazme pri styku... Kašle na mňa.

 Ak by bol taký skúsený milenec, tak ma dokončí prstom alebo jazykom, ale nenechá ma bez vybitej túžby... Alebo, ak by mu na mne záležalo a myslel to so mnou vážne... Zrazu ma chytá zlosť! Konečne mi to docvakne. O toto mu išlo. O jeho vlastnú rozkoš. Egoista!  Chcel ma dostať! Tie reči o svadbe bol určite  len zastierací manéver, aby ma dostal do postele. A evidentne to zabralo. Podarilo sa mu to. Stačilo zmeniť taktiku, keď zistil, čo na mňa platí. Reči o svadbe! Fuj! Čo som to urobila? Hanbím sa ako pes. Ale už je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Aspoň, že si dával pozor a nebude to mať následky. Toto jediné ma upokojuje.

Čakám, až sa umyje. Nehovorím nič, hanbím sa za to, ako som naletela. Postaví kovový pohár, dá doňho vodu a špirálu, ktorú strčí do zásuvky. Napustí do lavóra studenú vodu, chvíľu počká, kým sa voda zohreje a horúcu  zmieša so studenou.

„Poď sa umyť!“ stroho povie. „Ty si ma teda dostala! Bol som taký šokovaný, že som ani nestihol dosiahnuť úplnú erekciu. Toto bola len polovičná  erekcia! Ale zistil som, že si zdravá žena, len ešte nie si prebudená. Potrebuješ niekoho, kto ťa zobudí!“

Tým niekým myslí seba? No zbohom, ak toto bolo len napoly, tak potom neviem, do akých rozmerov sa dostane pri normálnej erekcii. Alebo kecá, lebo ma chce ohúriť. Je to až komické. On, menší o hlavu ako môj ebenový Abebe a pritom dvakrát lepšie vybavený. Nehovorím nič. Určite samoľúbo čaká, že začnem vychvaľovať jeho prednosti. Neušiel mu zjavne môj šokovaný výraz pri prvom pohľade na jeho nástroj. Ani ma to nenapadne. Vo veľkosti to evidentne nebude. To si iba muži naivne myslia, že ženy potrebujú veľké prirodzenia. Ach, ja hlúpa hus. Aký je to rozdiel. Prvé milovanie s Abebem, aj keď bolestivé a bez vyvrcholenia, ale napĺňajúce a veľkolepé, lebo sa to udialo z lásky... A tento sex z veľkej vášne bez lásky a naplnenia. Najradšej by som sa vyfackala. Chovám sa ako cundra. Ale pán doktor to evidentne so ženami vie. Akurát, že mu nejde o ne, ale o seba. Umyjem sa, oblečiem a odchádzam do svojej izby.

Na druhý deň odpoludnia mám hotové posledné korekcie jeho prvej knihy. Idem mu ju zaniesť. Zuzka zase niekam odišla. Po včerajšku som veľa premýšľala. Zacnelo sa mi po mojej láske, celú noc sa mi o nej snívalo. Ach, Abebe! Ani nevieš, ako veľmi ťa milujem!

 Schádzam po schodoch a napadá ma. Čo, ak to myslel vážne a chce si ma vziať? Nemusela som tak reagovať len preto, že som sa neukojila. Veď mu to stačí povedať. Nabudúce by to mohlo byť lepšie. Je to predsa sexuológ. Preňho to nemôže byť problém. Čo, ak mu na mne fakt záleží? Uvidím, ako sa bude dnes správať. Ale ak to s tou svadbou nemyslel vážne, už mu nepodľahnem!

Zaklopem na dvere a stisnem kľučku. Zamknuté. Zvláštne. Hovoril mi, že mu to môžem o piatej doniesť, lebo bude určite doma. Zrazu mám akési vnuknutie. Alebo niečo začujem? Už si nepamätám, čo ma k tomu prinúti, ale zohnem hlavu a nakuknem cez kľúčovú dierku. Tieto izby nie sú na FAB zámky, zamykajú sa len na obyčajné kľúče. Na pravej stane môjho zorného poľa je akurát Kamilova posteľ. Vidím jeho nahý chrbát, ako sa rytmicky pohybuje v dôverne známom pohlavnom akte.

Stuhnem! Sviniar jeden. Včera mi sľuboval manželstvo a dnes kláti druhú... Nepoviem mu, že som ho videla, ale už mám dôvod, nenaletieť znovu na tie jeho rečičky. Fakt som bola hlúpa. Blahorečila som osudu za túto šťastnú náhodu, ktorá sa mi priplietla do cesty. Nebyť nej, bola by som schopná mu ešte baštiť tie jeho báchorky a ktovie, ako by to dopadlo? Zamilovaním, svadbou, neverou, rozvodom? Či nechceným tehotenstvom, sklamaním a frustráciou?

Človek je tvor zvedavý. Keď sa v duchu vyzúrim, rozhodnem sa zistiť, ako vyzerá jeho ďalšia korisť. Či má aspoň nejaký vyhranený typ žien, alebo balí každú, ktorá sa mu naskytne. Chvíľu fascinovane hľadím na čistý živočíšny akt. Naživo to vidím po prvý raz. To isté, ako včera so mnou. Poloha odzadu, teraz ju otočí. No! Ukáž svoju tvár.... Dokelu! Tak toto som nečakala... Je to pre mňa taký úder, že radšej zutekám, skôr, kým ma niekto uvidí.

 

Prídem na izbu a rozdýchavam to. To nie je možné! A, vlastne, prečo nie? Veď sa vystatoval, že dostane každú. Dostal aj mňa. Tak čo sa čudujem? Ale ja... ja som aspoň slobodná.

O štvrť hodiny prichádza Zuzana. Robím sa, že opravujem Kamilov rukopis.

„Čau! Odkiaľ ideš?“ pozdravím ledabolo a nehnem ani brvou, aby som nedala najavo, že som ju práve pred chvíľou videla súložiť s pánom doktorom, ako ho ona vždy volala.

„Ahoj! Zdržala som sa v škole! Mali sme mimoriadnu pedagogickú radu!“ zahlási, akoby sa nechumelilo.

„Už budem mať pomaly opravený celý rukopis. Je to celkom zaujímavé. O láske. Sú tam aj ľúbostné a erotické scény. Nevieš, či je Solomon doma?“ pýtam sa.

„Pán doktor? No, to teda netuším. Skús, možno ho zastihneš!“ povie hravo.

„Dobre, idem mu to zaniesť!“ vezmem po chvíli rukopis a vychádzam.

Zaklopem a vojdem. Kamil sa na mňa usmieva: „Ahoj, Janka!“

„Dobrý deň... Kamil! Doniesla som hotový rukopis. Je to celé opravené!“ podávam mu jeho dielo.

„Výborne. Tak, je načase, aby sme sa vyrovnali. Takže, koľko ti mám zaplatiť za korekcie? Stačia dve stovky?“ navrhuje.

„Nie! Nechcem peniaze! Mne by stačilo, ak by si mi jednu knihu podaroval aj s venovaním, až ti ju vydajú a aby si ma spomenul ako korektorku alebo odbornú spolupracovníčku. To bude pre mňa dostatočná odmena!“ navrhujem.

„Fakt? No to ti môžem sľúbiť! Tak sme dohodnutí!“ viditeľne mu odľahne.

„Tak, ja už idem! Mám sa stretnúť s bratom. Začal mu semester. Mal mi doniesť nejaké veci z domu. Vyveziem sa autobusom za ním na Strahov. Volal mi, že už je v Prahe. Dovidenia!“ poviem pravdivo a odchádzam.

„Ahoj a ďakujem!“ nezdržiava ma.

Prečo by aj mal. Pochybujem, žeby bol až taký samec, aj keď má zjavne dobrú výdrž. Veď ešte pred štvrť hodinou súložil.

Za  túto moju erotickú epizódu sa hanbím dodnes. Toto som nebola ja. Nikdy som o tom nikomu nepovedala. Len neskôr môjmu manželovi. Pochybujem, žeby to niekto pochopil. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?