Mami, prečo?

Autor: Janka Podtatranka | 8.1.2015 o 16:59 | Karma článku: 3,54 | Prečítané:  468x

Ako sa dokáže pohlavné zneužívanie dieťaťa podpísať na jeho psychike, si prečítajte v ukážke z mojej knihy Zneužitá a nepochopená. I dnes, vo veku vyše päťdesiat rokov, pokladám túto traumu za najhoršiu vo svojom živote. Hlavne vďaka nej vznikla celá moja pentalógia.

Keď boli naši s bratom v Budapešti, na starosti ma mal starý otec. Chodieval so mnou do parku bicyklovať sa a na vychádzky do Ťahanoviec. Kúpať sa ku rieke Hornád. Volalo sa to Gajdy, Anička alebo nejako tak. Starý otec mi každý deň kúpil balíček cukríkov.

Sme pri rieke. Je teplo. Nejaké deti sa kúpu.

Zrazu starý otec navrhne: „Janulka, nechceš sa vykúpať, voda je malá, budeš len pri brehu, dám na teba pozor!“

Čudujem sa: „Veď tu nemám plavky ani ručník. Vlani som v Egri mala už dvojdielne plavky. Mamka mi ich ušila z krepsilonovej zelenožltej látky.“

„Nevadí. Pôjdeme trošku vyššie, aby ťa nik nevidel. Môžeš sa kúpať nahá, veď si ešte maličká!“ presviedča ma.

Protestujem: „Nie! Už som veľká, hanbím sa! O rok už pôjdem do školy.“

„Tak sa kúp v gatkách, dám ich potom vysušiť na slniečko a zabalím ťa do mojej košele!“ navrhuje.

„A vršok?“ neisto sa pýtam.

„Načo ti je vrchná časť plaviek? Veď ešte nemáš žiadne cicušky!“ huncútsky podotkne.

Zasmejem sa a dám mu za pravdu. Zobliekam si červené nové šaty. Starý otec mi pomáha.

V nohavičkách vleziem do vody: „Bŕŕŕ! Aká je studená!“

O chvíľu sa osmelím a s radosťou sa čabrám a špliecham na starého otca. On ma bedlivo pozoruje, aby som sa náhodou neutopila.

Keď mi je už zima, vyleziem z vody. Starý otec ma balí do svojej košele.

„Nezahráme sa na koníčka?“ navrhuje.

 Sme tam sami, deti už odišli.

„Nie! Je mi zima!“ protestujem.

„Dobre, tak dáme dolu gatky!“ ustúpi a zoblieka mi nohavičky.

Dáme ich sušiť na slnko. Keď sa trochu zahrejem a som suchá, natiahne mi šaty.

Navrhuje: „Pôjdeme domov bez gatiek. Ja ich budem držať, aby sa presušili. Natiahneš si ich, až prídeme do mesta. Ale starej mame nehovor, že si sa kúpala. Hnevala by sa, že prechladneš!“ poúča ma.

Druhý deň starý otec musel niekam odísť, ostala som doma so starou mamou. Práve vtedy prišla na návštevu sesternica z druhého kolena z maminej strany. Asi o tri roky staršia odo mňa. Stará mama nás pustila von hrať sa. To ešte starí rodičia bývali na Sverdlovovej ulici v starom meste. Nič rozumnejšie nás nenapadlo, než vybrať sa až na sídlisko Terasa, na Nešporovu ulicu za mojím krstným otcom. Vtedy iné sídliská v Košiciach neboli. Ale bol to riadny kus cesty. Niekoľko zastávok električkou. Trafili sme tam aj pešo. Trvalo nám to vyše hodiny, kým sme našli tú správnu bytovku. Cez niekoľko ciest a električkových tratí. Krstný otec bol náhodou doma a skoro odpadol, keď uvidel pred dverami dve malé dievčatá. Dal nám najesť a odniesol nás nazad k starej mame. Tá už bola na pokraji infarktového stavu a poslala starého otca, ktorý sa medzitým vrátil, hľadať nás. Starí rodičia sa veľmi hnevali. Sesternicu večer za trest odviedli domov, lebo bola staršia a obviňovali ju, že za ten nápad, vybrať sa bez sprievodu dospelého cez celé Košice, mohla ona. Lenže to bol môj nápad. Schytala krik za mňa.

V TEN DEŇ som šla so starým otcom do parku ku stanici. Najprv sme navštívili pratetu, jeho sestru, ktorá bývala neďaleko. Naobedovali sme sa u nej. Potom sme šli do požičovne bicyklov. Starý otec mi tam na pol hodinu požičal bicykel s pomocnými kolieskami. Sadol si na lavičku pod strom a ja som sa vozila po okolitých cestičkách, prispôsobených ako detské dopravné ihrisko.

„Aha! Ako mi to ide aj bez rúk!“ machrovala som.

Za chvíľu mi dal jedno koliesko dolu. Rovnováhu som udržala aj tak.

„Vidíš, aká si šikulka! Onedlho budeš vedieť bicyklovať bez pomocných koliesok! Len sa pekne drž obomi rukami, aby si nespadla!“ povzbudzoval ma.

Po nejakej chvíli som si všimla, že starý otec podišiel ku veľkému stromu. Otočil sa chrbtom. Šiel sa vycikať. Krúžila som bicyklom okolo stromu a snažila som sa niečo vzhliadnuť. Bola som, samozrejme, zvedavá. On si všimol, že ho očumujem, a tak sa stále točil okolo stromu, ukazoval mi iba chrbát, aby som nič nevidela. Vzhliadla som prúd moču, ako dopadá na kmeň stromu. Nič viac. To mi úplne stačilo. Keď skončil, šiel si sadnúť. Ja som sa ďalej bicyklovala.

Zrazu ho začujem: „Janka, poď sem!“

Sedí na lavičke a tvári sa tajomne. Niečo sa asi stalo. Zastanem, zleziem pomaly  z bicykla, opriem ho o lavičku a podídem  bližšie. Spýtavo sa na neho zahľadím.

„Chcela si HO vidieť?“ pýta sa.

Vyvalím naňho nechápavo oči: „KOHO?“

„No... môjho pimplíka,“ hlesne.

Nečaká na moju reakciu a usádza si ma čelom k sebe na stehná. Akoby sa zase chcel so mnou hrať na koníčka.

„Tak si ho pozri! Bola si naňho predsa zvedavá. Či nie?“ potichu a trochu priškrtene ma nabáda.

Vidím, že má rozopnutý rázporok na nohaviciach. Aha, dopne mi. Asi mi chce ukázať, čím to cikal. Nie som si istá, či to chcem vidieť. Teraz už nie. Už predsa neciká. Už ma to nezaujíma. A, koniec - koncov, už som neraz videla, ako a čím cikal Kiko na výlete.

Starý otec medzi tým vytiahne niečo hrozné. Veľké, hrubé, červenofialové, vyzerá to ako obrovská jaternica. Som v šoku. Niečo také som nečakala. Ani vo sne ma nenapadlo, že to vyzerá takto. Úplne inak ako Kristiánov malý vtáčik. Som úplne paralyzovaná, nemôžem odtrhnúť od tej strašnej veci pohľad.

„No... Skús si naňho siahnuť. Skús ho pohladkať!“ chytí moju rúčku a nasilu ju približuje k tej strašnej klobáse, až sa nakoniec toho čuda dotknem.

Stlačí mi prsty, aby som ho nimi obopla a tlačí mi ruku smerom dole a hore. Do mojej malej dlane sa TO nezmestí, také je hrubé. Je to teplé a tvrdé. Tak  toto ma vždy tlačilo v jeho nohaviciach, keď sa so mnou starý otec hral na koníčka.

„Fuj!“ zhíknem a zhnusene si vytrhnem z jeho dlane ruku, akoby ma zasiahol elektrický prúd.

 Zoskočím mu rýchlo z kolien. Utekám preč, čo najďalej, bicykel nechám tam.

Nevidím, čo robí starý otec ďalej, ale počujem ho, ako za mnou kričí: „Janka, stoj!“

Dobehnem až do altánku a tam trucujem. Som urazená. Ani neviem prečo. Načo mi to ukazoval? Také hnusné obrovské čudo. Veď sa mu to ani do nohavíc nezmestí. Kde to vlastne doteraz schovával? Toto som vidieť nechcela. Veď cikať som ho videla a to mi stačilo. Ako to, že keď cikal, videla som len prúd a nič viac, žiadnu jaternicu? Nič nechápem.

Starý otec odnesie bicykel do požičovne a nájde ma v altánku. Nebavím sa s ním. Ignorujem ho. Vidí, že som urazená a trucujem.

„Poď, ideme domov! Starej mame nehovor, čo si videla! Hnevala by sa! Bude to naše tajomstvo!“ chlácholí ma.

Vôbec nemám chuť o tom niekomu hovoriť. Tak sa hanbím. Aj za neho. A hnevám sa! Naozaj ma naštval!

Ja som mu tiež včera neukázala cikulku, keď som sa v Hornáde kúpala. Hanbila som sa. Už sa nenechám ani vo vani nikým kúpať. Mamka ma už nekúpe. Ani starému otcovi to nedovolím.  Kúpem sa už sama. Vo vani už nie sme spolu s Kristiánom. On už je veľký, chodí do školy. Skončil prvú triedu.

Aj ja som už veľká. Budem mať šesť rokov. Mala by som už ísť v septembri do školy, ale mi zle vychádzajú roky a pôjdem až na budúci rok.

Nedávno som Kikovi urobila hanbu pred jeho spolužiakmi. Keď šiel zo školy k našej mamke do práce aj s kamarátmi, čakala som ho pri mostíku. Chcela som ho naštvať a zdvihla som sukňu, stiahla gatky a ukázala zadok a cikulku jeho spolužiakom. Rehotali sa ako diví. Kiko sa rozplakal a veľmi sa na mňa hneval. Povedal mi, že sa to nerobí, že už som veľká a nesmiem ukazovať nikomu, čo mám pod gatkami. Ale mamke nežaloval. Odvtedy už ma nikto holú nevidel. Hanbím sa. Načo mi  starý otec ukazoval svojho pimpla? Nehanbí sa? 

Od tejto udalosti sa mi starý otec hnusil. Mala som ho stále rada, lebo bol milý a kupoval mi cukríky. Ale zároveň som ho neznášala. Bol mi odporný. Najmä vtedy, keď ma pri stretnutiach, kedy sme sa vítali alebo lúčili, tak hnusne bozkával, až ma celú oslintal. Pritom ma nikdy nezabudol poobchytkávať po prsiach, akoby skúšal, či mi už rastú. Bolo to už v novom jednoizbovom byte na sídlisku Nad jazerom vždy v chodbe, aby ho nikto nevidel. Nikdy predtým ani potom ma takto hnusne žiaden muž nebozkával a neobchytkával. Robil mi to ešte ďalších sedem rokov, až do doby mojich zhruba trinástich rokov, kedy som sa už vyvinula v ženu. Preto som ku starým rodičom na návštevu odmietala chodiť. Mama ma však stále prinútila, nechápuc, prečo tá nechuť.

Až do svojej puberty som jej to nepovedala. Odvtedy, ako sa mi stala tá trauma v parku pri stanici v Košiciach, som mala z tohto zážitku nočné mory. Musela som tým byť riadne psychicky poznamenaná, i keď som vlastne vôbec nerozumela tomu, čo sa vlastne stalo. Len mi to bolo odporné a nepríjemné. Intuitívne som cítila, že je to niečo zlé. Od tej doby som stále kreslila, možno rok aj viac, obrázky cikajúcich chlapcov. Pri tom mali pohlavný úd taký obrovský a dlhý  ako ruka či noha tej postavičky, ktorú som nakreslila. Prúd moču bol ako gejzír. Vyzeralo to takmer ako pornografický obrázok chlapa tesne po ejakulácii. Mama bola z toho zúfalá. Stále ma karhala, že čo to kreslím, prečo nenakreslím niečo krajšie a normálnejšie? Myslela si, že kreslím Kika. Vôbec ju nenapadlo, že tá veľkosť pohlavného údu musí niečo znamenať. Že som musela niekde vidieť penis dospelého človeka a ešte k tomu v erekcii. Ani vo sne ju nemohlo napadnúť, že strojcom celej tejto traumy v duši dieťaťa je jej nedotknuteľný otec a že ja vlastne kreslím jeho.

Pornografia vtedy u nás neexistovala, televízor sme nemali, otca som nikdy spredu nahého nevidela. Keby bola trochu psychologicky vnímavejšia, mohlo ju napadnúť, že to nie je normálne. Bola by ma vzala k detskej psychologičke a tá  by bola určite zo mňa dostala ten traumatizujúci zážitok a odhalila by, prečo kreslím tie kresby. Ešte aj na výlete som bola schopná v lese na lavičke načmárať na toaletný papier ceruzkou, ktorú otec vždy pre istotu nosil so sebou, cikajúceho starého otca.

Mama si myslela len to, že som zlá, skazená, neslušná, nevďačná, nevychovaná, a tak ma vychovávala. Prísnosťou, zákazmi, príkazmi, karhaním, trestami a bitkou. Nikdy nie chválou či povzbudením a už vôbec nie dôverou a pochopením.

        Mami, precitni už konečne! Keď som sa ti to, konečne, po prvýkrát odhodlala povedať, už som vedela, čo sa mi vlastne stalo. To už som bola teoreticky riadne podkutá a poučená. Oči sa mi otvorili, keď som prečítala tvoje tri zakázané knihy o sexe, ktoré si mala schované v knižnici. Okamžite sa mi vybavili v podvedomí tie epizódy z detstva. Pochopila som, že starý otec bol pedofil a pohlavne ma zneužíval. Doslova sa na mne ukájal. A tá veľkosť jeho pohlavia, v mojich detských očiach až neuveriteľná, bola obyčajná erekcia. Ak ho dokázalo vzrušiť malé dievčatko, znamená to, že bol úchylný. Aj keď si sa tomu celý život zubami – nechtami, bránila. 

Ak by to bolo vtedy prasklo a niekto by tomu bol uveril, mohol môj starý otec putovať do väzenia za trestný čin. A on to dobre vedel, preto mi stále prízvukoval, aby som to nikomu nehovorila, že  je to naše tajomstvo. Aby sa mamka nehnevala. A ja som  predsa nechcela, aby si sa hnevala. To nie. Bála som sa výprasku. Za čo vlastne by som mala dostať výprask, o tom som vtedy vôbec neuvažovala. Asi za to, že som ho provokovala alebo sa správala vyzývavo. To je predsa obvyklá výhovorka úchylákov a násilníkov.

A starý otec mal vlastne pravdu. Keď som v štrnástich pochopila, čo sa mi vlastne stalo  a konečne som  ti to povedala, hnevala si sa... A veľmi... Nie naňho, ale na mňa... Že som klamárka...

Zato, on sa dobre poistil. Nechal si zadné dvierka. Čo ak náhodou niečo ceknem? A ty by si tomu mohla, nedajbože, uveriť? Predbehol ma. Narozprával ti o mne, že som potvora, že som zaťažená na chlapcov, aby si si dala na mňa dobrý pozor, že si rada vymýšľam. Sama si mi to neraz povedala. Nenapadá ťa, že to bol zámer? Že nemal čisté svedomie? Prečo by mal inak dôvod o mne rozprávať také veci? Veď som sa stýkala so starým otcom tak zriedkavo. Sotva sme prehodili pár slov. Až na ten jediný osudný týždeň, keď ste boli v Maďarsku.

Ty si presvedčená, že sa ti chcem pomstiť za to, že ste ma nevzali na dovolenku, a preto som si vymyslela tú rozprávku s pohlavným zneužívaním. Ale ja sa mstiť neviem. Keby som aj vedela, prečo by som si vymyslela niečo také na vlastného starého otca, ktorý bol vždy milý a mala som ho rada?

Ak by som sa chcela pomstiť tebe a bola by som vôbec v mojom veku schopná zosnovať takýto diabolský plán, mohla som si vymyslieť tú báchorku na neznámeho páchateľa. Mohli by ste si ho potom hľadať, koľko by ste chceli. Prečo práve na starého  otca? Ak mi nikdy neublížil, nemala som predsa dôvod ubližovať ja jemu. Nemyslíš? To nemá logiku.

Kde sa podel tvoj zdravý úsudok, tvoja empatia, psychológia, tvoja materinská láska? Ako to, že si sa riadila iba láskou dcéry k otcovi? Čuduješ sa mi, že som si stále myslela, že ma nemáš rada? Ak by si ma ľúbila tak, ako má matka ľúbiť svoju dcéru, uverila by si mi. Otvor už, konečne oči, mami!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?