Tiene na duši - 9.

Autor: Janka Podtatranka | 21.12.2014 o 11:26 | Karma článku: 2,09 | Prečítané:  219x

Prinášam záverečnú časť novely pre dospievajúcu mládež - Tiene na duši.

Najbližšie tri mesiace sa Dominika snaží nemyslieť na to, že doma, v spálni jej otca zomiera žena. Jej matka. Občas jej zanesie jedlo, ktoré otec po večeroch uvarí, ale snaží sa vyhýbať akémukoľvek rozhovoru.

Otec sa stále stretáva s učiteľkou, ale nikdy nie doma. Vždy to je niekde na neutrálnej pôde. Vonku, v reštaurácii. Je mu oporou. Chápe ho. Vie,  že k svojej manželke cíti tak nanajvýš ľútosť.

Dominika so Števom sú stále priatelia. Nika si podá prihlášku na pedagogickú školu a Štefan na konzervatórium. Talentové skúšky obaja spravia a sú prijatí.

„Ja tomu nechápem. Prečo vlastne tvoja mama prišla? Prečo neostala vo Viedni? Teraz sa o ňu musíte starať,“ spýta sa Pišta jedného dňa, keď sa vracajú z teórie.

„To neviem. Asi ma chcela pred smrťou spoznať... A nehovorí sa ja tomu nechápem, ale ja to nechápem. Alebo ja tomu nerozumiem,“ opraví ho Dominika.

„Aha, ozvala sa budúca pani učiteľka!“ podpichuje ju Štefan.

Obaja sa zasmejú.

„Nika, už som sa ťa na to raz pýtal. Pred pol rokom. Možno mi teraz odpovieš inak. Nechceš so mnou... no... chodiť? Vieš ľúbim ťa! Od začiatku si sa mi páčila. Zamiloval som sa do teba na prvý pohľad... Prosím ťa, povedz áno. Budeme sa stretávať aj na strednej škole. Veď existuje skype, vzdialenosť dnes nič neznamená...“ nesmelo poprosí Dominiku Števo.

Dominika zastane. Skoro jej   zabehne. Takéto vyznanie nečakala. Chvíľu premýšľa o svojich citoch. Štefan ju chytí za ramená a pozrie jej hlboko do čiernych očí.

„Ja... ja, neviem... vlastne... Aj ja ťa ľúbim. Aj ty... ty si sa mi páčil od prvej chvíle. Ostatní sa na mňa vykašľali, ty jediný si mi podal pomocnú ruku, keď som v októbri prišla z Bra... Bratislavy...“ koktá v rozpakoch Dominika.

Štefan sa k nej nakloní. Dominika zavrie oči a pocíti na svojich perách jeho pery. V bruchu jej začnú lietať motýle. Zrazu ani nevie ako a začnú sa vášnivo bozkávať.

Tak také je to – pomyslí si Dominika. Vlhké a zrušujúce. Toľko o tom počula. Jazýčková, francuzák, naozajstný bozk. Teraz to zažila po prvýkrát. V rozpakoch sa odtiahne.

„Tak čo Nika? Milujem ťa! Budeš so mnou chodiť?“ opäť sa spýta Štefan.

„Áno!“ sotva počuteľne hlesne Dominika.

--------

„Nikuška, zanes mame, prosím ťa čaj!“ zakričí jedného večera otec z kuchyne Dominike do detskej izby.

Dominika príde do kuchyne a vezme hrnček s čajom. Nesie ho do spálne. Matka leží bledá, pochudnutá, s kruhmi pod očami, len nafúknuté brucho pod prikrývkou napovedá, že je to  ešte stále ľudská bytosť, ktorej dni sa neuveriteľne krátia.

„Ďakujem!“ šepne matka, „Dominika, vyrástlo z teba krásne dievča!“

Dcéra nereaguje.

„Mohla by si mi niekedy odpustiť, čo som ti urobila?“ slabým hlasom sa spýta chorá.

„Nie! Nikdy! Prečo si odo mňa odišla? Prečo si nechala mňa a otca?“ zahrnie ju dievča výčitkami.

„Bola som mladá, hlúpa, naivná a... a zamilovaná. Pochop! Milovala som Mutabeho, chcela som ho nájsť a povedať mu, že má dcéru. Myslela som, že príde,  vezme si ťa, ja sa rozvediem, pôjdeme do Etiópie, vezmeme sa a budeme žiť šťastne...“ pomaly rozpráva matka.

„Prečo si si teda vzala ocka, keď si ho nemilovala?“ nechápe Dominika.

„No, vieš, bola som tehotná a nevedela som, s kým. Dúfala som, že je to Mirovo dieťa a verila som, že ho raz dokážem milovať. Keby si bola jeho, možno by som to naozaj dokázala. Ale narodila si sa ty, okamžite som vedela, že patríš Mutabemu a moja láska k nemu sa opäť rozhorela. Myslela som, že budeme rodina...“ vysvetľuje matka.

„Prečo si sa teda nevrátila, keď si ho nenašla?“ zvýšeným hlasom sa Dominika dožaduje odpovede.

„Hanbila som sa. Myslela som, že Miro ma vyženie po tom, čo som mu vyviedla,“ odkrýva matka svoje vnútro. „Veľa času mi už neostáva. Dominika, myslíš, že mi budeš môcť niekedy odpustiť?“

„O tom pochybujem! Veľmi si nám s otcom ublížila!“ trvá Dominika neoblomne na svojom.

„Ale otec mi odpustil,“ šepne matka.

„To preto, lebo ťa miloval. Nie tak, ako ty jeho. Určite mu niečo z tej lásky ostalo. Inak by to asi nedokázal,“ vysvetľuje Dominika.

„Veľmi ma to mrzí!“ potichu povie mama.

„Aj mňa!“ povie  Dominika a odíde z izby.

--------

V obradnej sále je chladno. Rakva je ešte odkrytá. Žena ležiaca v nej sa takmer stráca pred očami. Okolo rakvy stojí Dominika, za ruku ju drží jej nenahraditeľný Števo. Na druhej strane stojí otec so slzami v očiach a podopiera ho učiteľka Fabiánová. Tá mu bola v posledných dňoch oporou.

Starí rodičia z Bratislavy neprišli. Rovnako ako Dominika, nedokázali neveste odpustiť.

Dominika hľadí na svoju mŕtvu matku. Odkedy mama zomrela, cítila v sebe iba prázdnotu. Akoby sa jej to vôbec nedotklo. Otec vezme kyticu bielych ruží a začne ruže po jednom rozkladať po tele mŕtvej manželky. Na jej perách je úsmev. Akoby odchádzala zo sveta zmierená s osudom, aj keď sa nedočkala odpustenia najbližších.

Zrazu Dominike stisne koreň nosa. Ani nevie ako a zrazu sa dostavia emócie, ktoré doteraz podvedome potláčala. Z ničoho nič sa srdcervúco rozplače. Plače nad ženou, ktorú vlastne nestihla ani spoznať. Plače práve preto, že ju nestihla spoznať. Že to osud zariadil takto. Zvykla si žiť bez matky, ale predsa... Tá žena pred ňou bola jej jediná matka. Plače preto, že pochopila, ako ľúto jej je, že žena, ležiaca pred ňou, nestihla odčiniť svoje hriechy. Nebolo jej to dopriate. V kútiku duše vždy túžila mať matku. Ale myslela si, že jej matka je mŕtva. A  keď vysvitlo, že matka žije, lenže ju opustila, je už neskoro. Neskoro na akékoľvek odpúšťanie.

Štefan objíma Dominiku a tíši jej plač. Podáva jej vreckovku, aby sa vysmrkala.

Keď sa Dominika utíši, sotva počuteľne zašepká: Mami, odpúšťam ti!“

Škoda len, že matka ju už nepočuje.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?