Tiene na duši - 7.

Autor: Janka Podtatranka | 20.12.2014 o 13:54 | (upravené 20.12.2014 o 15:46) Karma článku: 2,63 | Prečítané:  222x

Tu je ďalšie pokračovanie mojej novely Tiene na duši. Na dnes je to všetko. Zajtra v posledných pokračovaniach ukončím rozprávanie.

„Aha, nie je to naša divožienka?“ drgne Milan do Fera.

„Jasné, negrica...“ povie Rudo.

„Ahoj, Dominika!“ zborovo pozdravia Kristína a Nikola.

Dominika nikoho nevníma. Je až príliš otrasená.

„Čo sa ti stalo? Vyzeráš ako prízrak!“ prekvapí sa Kristína.

Hej! Haló! Čo je s tebou?“

„Utiekla som z domu. Už sa tam nemôžem vrátiť... Všetci mi klamali,“ konečne Nika prehovorí.

„Kto, všetci?“ nechápu dievčatá.

„No, otec aj starí rodičia... Všetci tvrdili že moja mama zomrela...“ prizná sa Dominika a vôbec jej neprekáža, že sa zveruje skupinke spolužiakov, ktorí ju pravidelne šikanujú.

„A nie?“ spýtajú sa chlapci.

„Prišla k nám nejaká pani a tvrdí, že je moja mama...“ začne vzlykať Nika.

„A otec čo?“ sú zvedavé dievčatá.

„Otec to potvrdil! ... A čo je najhoršie... myslela som si, že moja mama je černoška...“ rozplače sa Dominika.

„A nie je?“ spýta sa Milan.

„Nie. Je normálne biela... Ničomu nerozumiem. Prečo som ja takáto?“

„Tu máš! Hrkni si! To ťa upokojí!“ podáva jej Rudo fľašu.

„Čo to je?“ smrkne Dominika.

„Slivka... Prídeš na iné myšlienky. Nebul!“ kamarátsky ju objíme Kristína.

Dominika siahne po fľaši a poriadne si glgne. Nápoj je silný, alkohol nikdy nepila, rozkašle sa.

Partia sa rozosmeje. Tentokrát už nie posmešne, ale sprisahanecky dobromyseľne. Odrazu Nika nie je ich obeťou ale chránenkyňou, ktorej sa snažia pomôcť.

„No čo, zahrialo ťa to?“ pýta sa Fero.

„Je to ostré. Hej, trochu hreje...“ pripustí Dominika.

„Daj si ešte, zabudneš na problémy,“ núkajú ju, akoby bola ich najvernejšou priateľkou.

Nika si pomaly upíja, ostatní rovnako. Z fľaše rýchlo ubúda. Dominika po chvíli prestane plakať. Onedlho sa začne bez príčiny chichotať.

„Prečo ste na mňa boli... ta.. takí hnusní? Všetky učebnice a zo... zošity mám mastné a špinavé...“ vyčíta im.

„Lebo si bola taká netýkavka. Ale ty si nakoniec celkom fajn,“ smejú sa aj oni. „Kde budeš spať, keď sa nechceš vrátiť domov? Je večer.“

„Ne...viem. Točí sa... sa mi hla... va, je mi... zle,“ bľaboce Dominika.

„Ty nič nevydržíš! Nie si zvyknutá. Vidíš, nám to nič nerobí,“ predvádzajú sa.

Dominike sa naraz zdvihne žalúdok a zvracia neďaleko kríkov.

„Asi má už dosť!“ skonštatujú dievčatá. „Aj tak je už fľaša prázdna.

„Počúvaj! Mohol by som ťa nechať prespať v našej garáži. Mám kľúče. Občas tam chlasceme, keď prší. Otec zajtra ráno neberie auto. V sobotu nechodí do práce. Keď sa vyspíš, daj kľúče pod kameň, ktorý  je pod odkvapovou rúrou...“ ochotne sa ponúkne Rudo.

„Vy ste... celkom fajn!“ skonštatuje Dominika a nechá sa odšikovať do garáže.

„Môžeš si ľahnúť do auta, aby ti nebola zima. Len neovracaj sedačky. Ak by ti bolo zle, vyjdi von,“ poúča ju Rudo. „A zamkni sa zvnútra,“ podáva jej kľúč.

„Ďa... ďakujem! Už mi je... lepšie,“ vezme mu Nika z ruky kľúč.

„Tak čau! My už musíme domov!“ rozlúčia sa s ňou.

--------

„Pristupovali, prosím?“ vojde sprievodca do kupé.

Dominika mu podá lístok: „Nech sa páči!“

Sprievodca jej ho štikne a nevenuje jej vôbec pozornosť. Asi ešte po mne nezahájili celoštátne pátranie, prebleskne jej hlavou.

Nadránom vstala. V garáži jej bola zima. Zavrela auto, odomkla si bránu. Po jej zatvorení položila kľúč pod odkvap a zaťažila ho kameňom. Strašne ju bolela hlava a žalúdok. To mám z tej slivovice, pomyslela si. Načo som vôbec pila? Zabudla som iba na chvíľu, prečo som vlastne utiekla z domu. Dospelí sú klamári. Zamierila na vlakovú stanicu. Intuitívne si kúpila lístok do Bratislavy. Celý. V novembri mala pätnásť, už nie je maloletá. Rýchlik mal odchod o pol hodiny. Chcela byť čo najďalej z domu. A lákalo ju to vrátiť sa do mesta, v ktorom prežila detstvo. Pôjde za priateľkou Líviou.

O štyri hodiny vystúpi v Bratislave. Autobusom sa odvezie do Petržalky. Ostali jej ešte nejaké drobné. Vystúpi pred Líviiným panelákom. Zazvoní.

„To som ja, Nika,“ odpovie potom, ako sa v bzučiaku ozve kamarátkin hlas.

„Nika? ... Poď hore!“ pozve ju.

Na šiestom poschodí jej otvorí kamarátka.

„Poď dnu. Som sama. Naši šli pred chvíľou do supermarketu,“ vtiahne ju Lívia do predsiene.

„Čo sa stalo, Prečo si drhla z domu?“ začne ju horúčkovito spovedať.

„Ty už to vieš?“ prekvapí sa Dominika.

„Ráno volal tvoj otec. Pýtal sa, či tu nie si. Povedal, že večer si utiekla. Obvolal všetkých tvojich kamarátov, na ktorých mal čísla. Volal aj tomu tvojmu Števovi. Ten bol z toho riadne vydesený. Sľúbila som tvojmu otcovi, že mu okamžite zavolám, ak by si sa náhodou ukázala. Je celý bez seba od strachu. Čo ste si spravili? Veď ste spolu vždy veľmi dobre vychádzali,“ dožaduje sa vysvetlenia Lívia.

„Otec mi klamal. Aj starí rodičia. Hnevám sa na nich. Povedali mi, že moja mama zomrela...“ sťažuje sa Nika.

„A čo, nie je to pravda?“ začudovane pokrúti Lívia hlavou.

„Nie je... Včera večer prišla nejaká žena a tvrdila, že je moja mama... A otec to potvrdil... Nie je vdovec. Povedala, že sú ešte stále manželia...“ rozrušene vysvetľuje Dominika.

„Prišla až z Etiópie?“ vyvalí Lívia oči.

„To práve neviem. Totižto,... totižto, rozprávala dobre po slovensky a je biela... Ba zdá sa mi, že som ju už niekedy videla... Aha, už viem. Podobná žena bola na fotke vedľa otca z dôb jeho štúdií... Nerozumiem tomu,“ nechápe Nika.

„Ty brďo, to je sila!“ zhíkne Lívia.

„Prečo som ja takáto, keď mám oboch rodičov bielych?“ rozčúlene sa Dominika dožaduje vysvetlenia, akoby bola jej kamarátka vševedúca.

„Napadá ma len jediné vysvetlenie,“ ticho prehodí Lívia.

„Aké?“ pýta sa Dominika.

„Si adoptovaná...“ poskytne jej Lívia logické riešenie.

„Aj mňa to napadlo. To je jediné rozumné vysvetlenie,“ súhlasí Dominika.

„Čo chceš teraz robiť?“ je zvedavá Lívia. „Naši sú o chvíľu doma. Zavolajú tvojmu otcovi, až ťa tu nájdu,“

„Ja neviem. Chcela som ísť do Rakúska a nájsť si nejakú brigádu. Ale... peniaze mi došli... A už ma aj prešiel ten najväčší hnev. Teraz som hlavne zvedavá na vysvetlenie...“ mudruje Nika.

„Neblázni! Si ešte školopovinná. Otec by mal problémy. A mohlo by sa ti niečo stať. Unesú ťa a predajú... Čo ak skončíš  v bodreli ako prostitútka? Alebo ťa rozrežú a vyoperujú ti orgány na transplantáciu... Alebo ťa nafotia a dajú na webové stránky s detskou pornografiou... Musíš sa vrátiť!“ karhá ju Lívia.

„Nemám prachy na cestu. A nechcem sa tak skoro stretnúť s tou ženou. Mám z nej zlý pocit,“ skonštatuje Nika.

„Mám nápad. Choď za starkými. Oni si ťa na pár dní nechajú a všetko ti vysvetlia. Zavolajú otcovi, aby sa nestrachoval. Na tri dni ti môže napísať ospravedlnenku do školy...“ navrhne Lívia.

„Hm, asi máš pravdu. Teraz sa mi už ten útek nezdá ako najlepší nápad... Dobre... Pôjdem za starkými,“ rozhodne sa Dominika.

„Ale najprv ti dám najesť, musíš mať hlad ako vlk,“ zdržiava ju Lívia.

„Ďakujem, nebudem! Starkí ma určite nakŕmia. Po včerajšom večeri mám žalúdok ako na vode, dvíha sa mi a ešte ma aj trochu bolí hlava... Som sprostá. Chcela som sklamanie zaháňať alkoholom. Vieš, že som nikdy nepila...  Ale včera mi bolo všetko jedno... Spolužiaci ma ponúkli vodkou a nechali prespať v garáži. Bolo mi zle, zvracala som. V živote sa už pálenky nedotknem. Bŕrr. Hrôza,“ odmieta Nika jedlo.

„Fíha, to musel byť pre teba naozaj šok, ak si porušila svoje zásady a napila sa alkoholu,“ s účasťou v hlase povie Lívia.

„A čuduješ sa? Keby si ty zrazu stretla svoju matku, o ktorej by si bola pätnásť rokov presvedčená, že zomrela, tiež by si bola v šoku,“ vzdychne Dominika. „A navyše, namiesto černošky by sa ti predstavila normálna Slovenka? Ničomu nerozumiem.“

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?