Tiene na duši - 5.

Autor: Janka Podtatranka | 20.12.2014 o 10:57 | Karma článku: 2,62 | Prečítané:  217x

Ponúkam ďalšie pokračovanie novely Tiene na duši.

„Včerajšia štvrťročná písomná práca zo slovenského jazyka nedopadla veľmi slávne. Je iba jedna jediná jednotka. Dominika to zvládla najlepšie. Som rada, že k nám prišla takáto šikovná žiačka. Nedostatočné neboli, zato dostatočných vás je neúrekom... Rozdajte si to a zapíšte do žiackych kníh...“ zahlási učiteľka.

„Šprtka... bifľoška...“ ozýva sa na Dominikinu adresu.

Nika si nevšíma poznámky. Namiesto toho ju veľmi zaujíma, čo dostal jej spolusediaci. Boli síce rozdelení do skupín, ale stihla mu nenápadne pomôcť s vetným i slovným rozborom.

„Ja mám dvojku,“ nadchýna sa Štefan, „Nika, ďakujem za pomoc. Si úžasná...

„Poďte si dať zapísať známky!“ vyzve žiakov učiteľka.

„Dominika a toto je čo?“ nadvihne učiteľka žiačkinu pokrčenú a umastenú žiacku knižku. „Myslela som, že si poriadnejšia. Známky máš výborné, ale vyzerá to, že si bordelárka... To si na tej žiackej knižke raňajkovala?“

Dominika pozrie smerom k Milanovi a Ferovi. Gestami jej naznačujú, aby čušala, inak si to s ňou vybavia. Nepovie nič. Znesie kritiku učiteľky a mlčí.

--------

Dominika po odchode otca zapne počítač a o chvíľu je na facebookovskej stránke. Jej kamarátka Lívia v Bratislave je tiež pripojená. Super, konverzácia môže začať.

„Čau Livka! Ako sa máš?“

„Ahoj Nikuš. Mám sa fajn! A ty?“

„Ja tiež. Dnes sme mali koncert. Hrala som duet na flaute aj v súbore zobcových fláut.“

„A čo. Vyšlo to? Nezmýlila si sa?“

„Mala som trému ako vždy, ale nemýlila som sa. Bol tam aj otec. Po koncerte zbalil moju učku a šli randiť.“

„Fakt? To čo sa stalo? Odkedy ho poznám, ženy boli pre neho tabu. Vždy bol sám...“

„No, veď je načase, aby si niekoho našiel. Ja som doma  čoraz menej, buď som v hudobke, výtvarke, na angline alebo vonku... Je mu asi smutno.“

„S kým chodíš von? Máš nejaké kamošky, partiu?“

„So Števom...“

„S chalanom? Ty máš chlapca?“

„Je to len kamarát. Chcel so mnou chodiť, ale odmietla som. Zatiaľ sa budeme iba priateliť. Nechcem sa viazať. Mám ešte dosť času.“

„Čo spolu robíte?“

„Bicyklujeme sa, korčuľujeme, chodíme aj s mojím otcom na výlety do Tatier, alebo len tak trkoceme. Tiež chodí do hudobky. Na teóriu chodíme spolu. On hrá na husle. A vieš ako krásne? Chce ísť na konzervatórium...“

„Fíha,... páči sa ti?“

„Prestaň!“

„No, páči?“

„Hej, páči. Nie je ako ostatní chalani. Nepije, nefajčí, vulgárne nerozpráva...“

„Nevadí mu, že si mulatka?“

„Asi nie. On je Róm... Je adoptovaný... Tiež nemá kamarátov ako ja.“

„Aha, tak ste sa dvaja osamelí našli.“

„Ani sme nemuseli. Hneď prvý deň ma triedna posadila k nemu, lebo nikde inde nebolo voľné miesto... A ty čo robíš?“

„Naši šli na nejaký večierok. Som sama. Tak chatujem. Dal ti už pusu?“

„Kto?“

„Ten tvoj Števo.“

„Prestaň!“

„Veď vidím, že si doňho celá paf.“

„Myslíš?“

„Poznám ťa ako svoje topánky. Si zamilovaná, inak by si ho ani nespomínala. Tak dal ti už pusu?“

„Nie. Veď som ti povedala, že sme len kamaráti...“

„Je pekný?“

„Vyšší ako ja, štíhly, čierny... Celkom fešák.“

„A ty sa mu páčiš?“

„Asi áno, keď mi navrhol, aby som s ním chodila...“

-----------

„Tak čo, oci? Rande dopadlo dobre? Ako ste sa bavili?“ pýta sa Dominika otca po návrate.

„Nebuď zvedavá, budeš skoro stará!“ zasmeje sa otec.

„Ale, no! Nebuď tajnostkár. Bude aj ďalšia schôdzka?“ trvá na svojom Nika.

„Je to veľmi milá pani. Dohodli sme sa, že na Silvestra si pôjdeme niekam zatancovať...“ prezradí otec.

„Takže si sa zamiloval?“ dobiedza Nika.

„To by bolo ešte skoro, nemyslíš? Ale... páči sa mi, to máš pravdu,“ pripustí otec. „Na nedeľu nás oboch pozvala na obed.“

„Inak, ten koncert bol krásny. A najkrajšie hrala moja dcéra...“ chváli Dominiku otec.

„Oci, nepreháňaj! Fakt sa ti to páčilo? S tým duetom pôjdeme súťažiť... A čo súbor zobcových fláut?“ pýta sa Nika.

„Boli ste zlatí. Za takú krátku dobu ste sa výborne zladili. Znelo to veľmi pekne,“ nešetrí otec pochvalou.

„Takže učiteľka bola spokojná?“ pýta sa Nika.

„Viac než spokojná. Nesklamali ste ju. Dokonca si so mnou dala pohár bieleho vína. Inak vraj nepije, ale ten koncert vraj stál za to.“

„Ty si čo robila celý večer? A už si mala dávno spať, je takmer jedenásť hodín,“ karhá ju otec.

„Vieš, že bez teba nezaspím... Písala som si s Líviou. Cnie sa jej za mnou. A mne za ňou tiež. Tu asi nikdy nebudem mať takú dobrú kamarátku,“ vzdychne Nika.

„Nehádž flintu do žita... čo nie je, môže byť!“ posmeľuje ju otec. Ale teraz už spať! Dobrú noc!“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?