Tiene na duši - 1.

Autor: Janka Podtatranka | 18.12.2014 o 22:54 | (upravené 21.12.2014 o 10:23) Karma článku: 1,78 | Prečítané:  305x

Nedávno som napísala novelu pre dospievajúce dievčatá s názvom Tiene na duši. Námet som nosila v hlave 33 rokov. Konečne som sa odhodlala dať ho na papier. Knižne novela ešte nevyšla, a preto som sa rozhodla zverejniť ju v deviatich pokračovaniach na mojom blogu. Snáď sa nájdu čitatelia, ktorí si ju prečítajú. Budem rada, ak sa podelia so mnou a s ostatnými o svoje dojmy.

Zvoní. V triede to bzučí ako vo včeľom úli. Zvonček zjavne nie je pre žiakov signálom, aby sa utíšili a postavili. Tým je až príchod učiteľky. Dnes však žiactvo nestíchne na povel ako inokedy. Je počuť prekvapené híkanie, poznámky, ba aj pískanie. Dôvodom je osôbka, ktorá prišla spolu s triednou učiteľkou.

„Dobrý deň žiaci! Sadnite si!“ vyzve ich učiteľka. „Dovoľte mi, aby som vám predstavila vašu novú spolužiačku...“ postrčí pred seba štíhle, vysoké dievča. „Toto je vaša nová spolužiačka. Včera sa prisťahovali na naše sídlisko z Bratislavy... Dúfam, že sa k nej budete správať slušne a odpustíte si nevhodné poznámky... Povedz nám niečo o sebe!“ vyzve ju.

„Ty brďo! Negrica... Padám... Toto nie je Cigoška... Vyzerá na černošku... Exotická kráska... Kde sa tu tá nabrala? Divožienka z džungle, ma podržte!“ napriek upozorneniu triednej učiteľky sa z triedy ozývajú tlmené poznámky na adresu príchodiacej.

Dievča viditeľne zneistie. Nesmelo sa poobzerá po triede a tichým hlasom sa predstaví: „Volám sa Dominika Pokorná. V novembri budem mať pätnásť rokov... Otec dostal zamestnanie v jednom podniku v tomto meste, a tak sme sa presťahovali...“

„Fíha, ono to hovorí po slovensky... Žiaden prízvuk. A meno má tiež čisto slovenské. Taký exot..“ neutícha šuškanie.

„Mirka, ešte povedz spolužiakom, aké máš záujmy,“ vyzve ju učiteľka.

„Chodím na priečnu flautu a do výtvarného odboru. Mám rada deti, prírodu, zvieratá... A veľmi rada čítam,“ doplní Dominika.

„A čo počítačové hry? To ťa nebaví? Naši chlapci presedia pri nich dlhé hodiny,“ je zvedavá  učiteľka.

„To nie. Hry nehrám... Ale celkom rada si zasurfujem po internete a občas aj chatujem na sociálnych sieťach. Teraz budem asi často skypovať s bývalými spolužiakmi. Je mi za nimi smutno,“ úprimne sa prizná nová žiačka.

„Hej, a čo šport?“ vykríkne niekto zozadu.

„Som športové drevo... Nanajvýš tak rekreačne turistika, plávanie a bicyklovanie. Trochu i lyžovanie, streľba zo vzduchovky a cezpoľný beh...“ hanblivo dodá dievča.

„Vyzerá to, Dominika, že máš všestranné záujmy. A ešte nám povedz, aký si mala prospech?“ zaujíma učiteľku.

„Samé jednotky,“ tichučko šepne Dominika, značne zneistená poznámkami v triede.

„Páni, ma vystrie! ... A ešte aj bifľoška... Už len to nám tu chýbalo... Svetový unikát...“ chlapci a dievčatá zjavne nevychádzajú z úžasu.

„Tak už ticho! Stačilo! Upozornila som vás, aby ste si odpustili poznámky. Milan, Fero, ak neprestanete zapárať, dám vám do triednej knihy ďalší zápis!“ napomenie učiteľka nespratníkov a otočí sa k novej žiačke. „Mirka, nech sa ti u nás  páči! Vyzeráš byť ako nielen šikovné, ale i skromné dievča... Len... nemám ťa kam posadiť. Jediné voľné miesto je vedľa... Pištu,“ na okamih zaváha a pozrie na počerného vysokého chlapca.

„Mne to je jedno. Aj tak tu nikoho nepoznám. Pokojne si tam môžem sadnúť!“ súhlasí Dominika a prechádza cez celú triedu do zadnej lavice.

Spolužiak okamžite vysunie stoličku a posúva učebnice na svoju polovicu lavice. Dominika si sadne. Neujde jej šťastný Pištov výraz.

----------

„Ahoj, oci!“ vojde Dominika do predsiene, obíde hromadu škatúľ a nájde otca v kuchyni.

„Ahoj Nika!  Tak ako prvý deň v škole?“ privíta ju otec.

„Ale, normálka...“ ošíva sa Dominika.

„Poď sa najesť, niečo som narýchlo ukuchtil... Zajtra sa prihlásiš do jedálne na obedy! Dnes som sa bol iba predstaviť v novej práci, preto som prišiel skôr,“ pozýva ju otec k stolu.

Zručne jej naberie paradajkovú polievku.

„Mňam, moja obľúbená. Čo máme na druhé?“ je zvedavá dcéra.

„Pirohy...“

„Predpokladám, že z polotovarov?“

„Jasné. Nemal som čas piplať sa s cestom... Hneď vedľa sú potraviny. Po ceste som kúpil paradajkový pretlak, mrazené pirohy aj kyslú smotanu... Ako si to myslela, že normálka?“

„No, pozerali na mňa ako na mimozemšťanku. Akoby v živote nevideli mulatku... A tie poznámky, bŕŕŕ,“ neochotne prizná.

„Neboj sa, zvyknú si. V Bratislave si nemala žiadne problémy. V kolektíve si bola obľúbená. Či nie?“ povzbudzuje ju otec.

„To áno, lenže tam boli na mňa zvyknutí od prvej triedy... Tu... Všetci mi dali patrične najavo, že som iná... Posadili ma s Rómom. Inde miesto nebolo. Zrejme s ním nikto nechcel sedieť,“ vzdychne Dominika..

„To bude dobré... Mirka, bol som ťa prihlásiť do umeleckej a jazykovej školy. Aj tu vyučujú priečnu flautu ako v Blave. Budeš ju mať pondelok a štvrtok od piatej a teóriu v stredu o štvrtej...  Do výtvarného odboru tiež nebol problém ťa prehlásiť. Najvhodnejší termín z tých, čo mi ponúkli, je utorok od tretej. Angličtinu budeš mať v pondelky, stredy a piatky o pol tretej... Zapíš si to,“ vyratúva otec.

„Fajn!“ vezme Dominika pero a do žiackej knižky si vpíše rozvrh mimoškolských činností.

Potom sa pustí s chuťou do jedla.

„Dobrú chuť, tati!“ popraje.

„Dobrú chuť!“ odpovie otec.

„Ja, skrátka, milujem tú tvoju paradajkovú polievku. Môžem si ešte nabrať?“ dožaduje sa dcéra po chvíli.

„Jasné. Len si nechaj miesto aj na pirohy!“ pridá jej otec dve naberačky polievky.

„Nemôžem sa vynadívať na tú nádhernú panorámu Tatier. V Bratislave sme videli tak akurát paneláky. Aj ten vzduch je úplne iný...“ kochá sa Dominika nádherným výhľadom z  kuchynského okna a pritom sa kŕmi pirohmi.

„Cez víkend si urobíme výlet na Štrbské pleso. Ak bude pekne, pustíme sa na menšiu túru  cez magistrálu na Popradské pleso. Pozrieme si aj Symbolický cintorín... Už som tam bol raz ako študent. Nádherná túra...“ sľubuje otec. „V októbri zvykne byť ešte v Tatrách babie leto alebo inverzia. Hore krásne slniečko a dole v dolinách hmla...“

„Fakt? Super. Už sa teším,“ neskrýva nadšenie Dominika.

„A teraz sa pustíme do vybaľovania škatúľ, vriec a do zariaďovania. Najprv si ulož  veci do svojej detskej izby. Ešteže je byt po celkovej rekonštrukcii a netreba nám maľovať, klásť plávajúce podlahy,  vymieňať okná a dvere. Stačí nám rozložiť nábytok a povybaľovať...“ vyzve Dominiku otec.

„OK. Ale najprv umyjem riad... Oci, a ty ako v práci?“ pýta sa Dominika.

„Celkom sa mi to pozdáva. Kolegovia mladí, milí. Riaditeľ mi ukázal moju kanceláriu. Od zajtra začínam naostro. Chodiť budem domov až okolo štvrtej. Do umeleckej a jazykovej školy budeš musieť ísť sama. Nie je to odtiaľto ďaleko, neboj. Večer sa pôjdeme prejsť. Ukážem ti, kde to je, aby si zajtra trafila...“ pustia sa obaja do vybaľovania.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?