Abebe mi vo štvrtok poobede zatelefonoval do školy na vrátnicu. Vrátnička ma dala vyvolať školským rozhlasom. Po prvý raz sme spolu telefonovali.
Myslela som, že mi volá brat kvôli tomu stretnutiu. Alebo naši. Občas zatelefonovali. Ale volali pred pár dňami kvôli maturitným skúškam. Oni to zrejme nebudú. Teda asi Kiko.
Zodvihnem slúchadlo: „Prosím, Jana Balážová!“
„Milášku, achoj, tu Abebe! Láska, volám pre ten cesta do Praha. Ja... Janiška, chcela tebe dať návrh! Prišla z Praha zítra, prosím! Ja prísť zo škola taky a stretnúť sa v Pardubic. Objednala chotel a ty prespať so mnou do rána... Janiško, moc prosím!“ hovorí nežným, prerývaným hlasom.
Nie som najprv schopná zareagovať. Chvíľu mlčím. Potom v rozpakoch zašepkám, aby mi vrátnička nerozumela: „Zlato, ty sa so mnou chceš... milovať?“
„Ja veľmi teba ľúbiť!... Povedz... chceš ty taky spolu so mnou stráviť jedna noc?“ jeho hlas znie nástojčivo a roztúžene.
„Neviem, či som na také niečo dostatočne pripravená. Vieš, že... že to bude prvýkrát. Mám strach!“ pred očami sa mi premietnu všetky hororové vízie prvej noci a mýtov o veľkých prirodzeniach černochov.
„Milášik, ty nebáť sa! Ja bola veľmi opatrná a nešná. To nebyť sex. To my milovať. Ja a ty, láska... Ja taky prvýkrát...“ ubezpečuje ma.
„Ty si ešte nikdy nemal... sex?“ posledné slovo zašepkám, ale vrátnička práve vychádza z vrátnice, zrejme pochopila, že je tu navyše.
„Tady v Čekoslovakia nemala sex. Už byť to více jak pol rok. V Etiopia mala dva tefče. Ja, Janiška, moc, moc túžila po tebe... Milovať z lásky. Povedz, budeš prísť?“ modliká.
Nedokážem odmietnuť. Tu nejde o čistý sex. Má pravdu. Ide o milovanie z lásky. A ja ho milujem. Aj on mňa. Mám po maturite, sme dospelí, zdraví mladí ľudia. Prečo nie? Nie som ortodoxná katolíčka, aby som si panenstvo nechávala až na svadobnú noc. Ani puritánka ako moja mama, ktorá bola pannou ešte aj po civilnom sobáši. O poctivosť prišla až po cirkevnom.
„Dobre! Sľubujem! Prídem... Raz sa to stať musí... Ale neviem, kedy mi ide večer z Prahy do Pardubíc vlak. Pozrela som si spojenia iba na sobotu dopoludnia. Myslela som, že sa zase uvidíme až sobotu ako vždy. Zajtra ráno o šiestej cestujem odtiaľto do Prahy priamym autobusom...“ nechávam sa presvedčiť.
„Ja dívať sa na spoje. Máš rýchlik z Praha o sedemnásta hodina. Ja čakať teba v Pardubic na nástupište pri vlak. Láska moja, ja moc tešiť!“ neskrýva nadšenie a úľavu v hlase.
„Aj ja. Pá, láska!“ zložím, aby nepostrehol v mojom hlase obavy.
Mám strach zo sexu. Starý otec ma v detstve pohlavne zneužíval. Ukájal sa na mne od mojich necelých troch rokov tým, že si šúchal svoj rozkrok o môj. Hovoril tomu „hra na koníčka“. Úlisne ma bozkával a obchytkával po prsiach. Až do mojej puberty. Keď som mala päť rokov ukázal mi a prinútil chytiť a hladkať jeho obrovský pohlavný úd v erekcii. Zľakla som sa a utiekla. Nečudo, veď dovtedy som vzhliadla iba malého pimplíka môjho bračeka. Od tej doby som mala nočné mory a veľkosť mužského prirodzenia v mojich detských očiach narastala do závratných rozmerov. Keď som sa dozvedela v trinástich, čo je sex, zaprisahala som sa, že nikdy sexovať so žiadnym mužom nebudem a radšej si deti adoptujem. Preto som ešte panna. Bojím sa mužského prirodzenia, jeho veľkosti, brutality, nechcem nikdy vidieť muža nahého. A ešte tie Aničkine reči o dobre vybavených černochoch, tie ma tiež dosť vydesili. O tejto mojej fóbii Abebe nevie.
------
V Pardubiciach ma už čaká moja láska. Vystúpim z vlaku a obzerám sa. Už vidím jeho vysokú, štíhlu, tmavú postavu. Bože, aký je fešák. Všimne si aj on mňa. Zrýchli krok. Padneme si do náručia a vtisneme si cudný bozk.
„Milášik! Som šťastná, že si tu... Ľúbim teba...“ zaváha a opraví sa, „ ťa!“ zašepká mi do ucha.
„Aj ja ťa milujem, preto som prišla...“ odpoviem.
Nechceme sa bozkávaním producírovať a vzbudiť všeobecnú pozornosť. Vezme mi tašku a odvádza ma zo stanice smerom na námestie.
„Našla som pekná chotel pri divadlo. Už reservovala izba,“ s potmehúdskym výrazom v tvári prezrádza.
„Dúfam, že máš ochranu?“ pýtam sa pre istotu.
„Čo je ochranu?“ nechápe.
„Tá ochrana. No, myslím kondóm, prezervatív, primeros...“ objasňujem.
Abebe sa zastaví a opäť nechápavo pokrúti hlavou. „Ja nevedieť, čo to...“
No, to je teda situácia. Ja, cudná, hanblivá, puritánska, mám vysvetľovať dospelému chlapovi, čo je pánska ochrana? Anglicky neviem. Ako sa to, dopekla, povie po anglicky? Ale musíme si to vyjasniť. Bez toho s ním do postele nevleziem. Nechcem otehotnieť hneď na prvý raz, ako moja spolužiačka Jarka z áčky, ktorá má už ročného syna.
„No, to je... antikoncepcia!“ napadne ma medzinárodný výraz.
„Ach, ja vedela. Antikonsepšn... Aby ty nebyť gravidita!“ konečne pochopí. „Ale ja myslieť... Ty nebrať hormonálny antikonsepšn?“
Veď som ešte z nikým nič nemala. Som panna. Hovorila som ti, že to bude prvý raz...“
Zarazí sa, chvíľu premýšľa: „Ja domnievať, že ty myslieť prvý raz sex so mňa... so mnou? Ty ešte byť poctivá... nepoškvrnená? Ako panna Mária?“
Zasmejem sa nad komickosťou situácie. Kam nás až dovedie komunikačná bariéra? Myslel si, že výrazom prvý raz myslím prvý sex s ním. Domnieval sa, že už mám sexuálne skúsenosti. Vie, že som takmer šesť rokov chodila s Damiánom. Pochopiteľne sa domnieva, že sme spolu aj spali. Hovorila som mu síce, že som ešte panna, ale zrejme v tom prívale nových výrazov to prepočul. Je to preňho šok. Ale v skloňovaní sa už zlepšuje. Čo teraz?
„Ty byť panna? Veď onedlho osláviš tvacať rok...“ nejde mu to do hlavy. „Ja tomu nemohla uveriť!“
„Len tomu ver! Večer sa o tom, koniec koncov, presvedčíš! U vás nepoužívate antikoncepciu? A ako to robíte, aby dievča neotehotnelo?“ pre zmenu zaujíma mňa.
„U nás v posedný čas vplyv Amerika. Zadarmo podávať všem tífka hormonálna antikonsepšn. Od šestnásť rok. Chlapec nemusí riešiť otázka gravidita...“ vysvetľuje.
Pre zmenu vyvalím od prekvapenia oči ja: „U vás povinne a bezplatne užívajú od šestnástich rokov všetky dievčatá antikoncepciu? Myslela som si, že ste zaostalá krajina...“
„Yes. My rosfojová zem. Moderná technolodži, export, import, auto, konfekšn, malá demografická vývoj, stop populacion expložn, kontrola gravidita, antikonsepšn... všetko to priniesť pokroková človek z Amerika. Hlavná mesto Addis Abeba více moderný jak vy v Čekoslovakia,“ objasňuje vplyv západnej kultúry.
„Myslela som... hovoril si, že ste socialistická zem...“ vôbec to nechápem.
„U nás vplyv Sovietsky svaz, jedna línia a vplyv Amerika druhá línia. Myšlienka komunizm, životná úroveň více Amerika,“ vysvetľuje zložité štruktúry politického zriadenia Socialistickej Etiópie, kde je v hlavnom meste vyššia životná úroveň ako u nás.
Niečo na tom bude, lebo oblečený chodí ako Američan. U nás sa takáto konfekcia kúpiť nedá ani v tuzexe. Vraj mu to posielajú z domu v balíkoch.
„Tak ako to teda urobíme?“ bezradne sa ho pýtam. „Ja antikoncepciu neužívam a otehotnieť nechcem! U nás riešia túto otázku aj chlapci, nielen dievčatá. Teda... je to hlavne na partnerovi!“
To byť malá probléma!“ skonštatuje Abebe.
„Tomuto hovoríš malý problém? Ja sa bez antikoncepcie milovať nebudem!“ trvám na svojom.
„Ja hoforiť malá probléma. Ty byť inteligentní tífka. Hovoriť mne aká byť možnosť antikoncepcia man... muž!“ bezstarostne mi navrhne.
Žasnem. Ak by som o tomto niekomu rozprávala, ani mi neuverí. Pred prvým pohlavným stykom sa asi o takýchto veciach baví málokto. Väčšinou sa to stane neplánovane. A my plánujeme pomaly akoby socialistickú päťročnicu. To sa mu teda povie. Chce, aby som ho poučila o možnostiach mužskej antikoncepcie. Na to, že je taký vzdelaný, inteligentný a rozhľadený, ani sa mi nechce veriť, že táto otázka je preňho veľkou neznámou. Celú zodpovednosť u nich hodili na ženy. Pekné. U nás to nie je také jednoznačné. Zodpovednosť je spoločná. Doteraz som štyri roky v škole fungovala ako sexuologická a psychologická poradkyňa pre väčšinu spolužiačok, ktoré mali, na rozdiel odo mňa, praktické skúsenosti. Ale vysvetľovať kamarátke otázku antikoncepcie je predsa len trochu iné, ako to vysvetliť chlapcovi, ktorý o tom nemá ani poňatia. A navyše, je tu aj jazyková bariéra. Je mi to dosť trápne, ale chce to na rovinu, tak musím skočiť hlavičku do vody a plávať.
Zhlboka sa nadýchnem, poobzerám sa dookola, či nie je niekto nablízku a stíšeným hlasom začnem vysvetľovať: „Vieš, jedna z metód je prerušovaná súlož. To musí chlapec vytiahnuť penis z vagíny skôr, ako dôjde k vyvrcholeniu... orgazmu... vlastne k ejakulácii. Rozumieš?“
Snažím sa používať odborné výrazy, ktoré sú väčšinou medzinárodné. Skôr ich pochopí. Nie som si však istá, či chápe. Zbytočne však pochybujem o jeho inteligencii.
„Yes. Ejakulát mimo žena!“ je mu to jasné.
„Dokážeš to? Skúšal si to už niekedy? Na to treba prax. Inak hrozí štyridsaťpercentné riziko, že to nestihneš a hrozí mi gravidita!“ vystríham ho.
Na rovinu prizná: „Ja nemať prax. To moc riskant! Hovor tá druhá možnosť. Aký termín. Preser...“
„Prezervatív, kondóm,“ pomôžem mu.
„Je to gumová, latexová pánska ochrana. Vyzerá to trochu ako balón. Pred stykom sa to natiahne na penis, keď je už v erekcii. Po skončení súlože sa zhrnie dolu a vyhodí. Je to použiteľné iba raz. Na každé číslo treba nový kondóm. Chápeš? Ejakulát ostane dnu a nedostane sa tak do ženy. Riziko zlyhania je iba sedempercentné... Vtedy, keď náhodou niekto prepichne kondóm... Ak je tam dierka... Alebo sa môže pretrhnúť, lebo je tesný či sa zroluje, lebo je voľný. Nesedí na každú veľkosť penisu. Vyrába sa iba jedna štandardná veľkosť. Ak je niekto nadmerne vyvinutý v oblasti genitálií, či naopak, podpriemerne, tak má smolu a tento druh antikoncepcie používať nemôže. Niekedy sa aj deti hrajú, robia srandičky a v drogérii prepichnú škatuľku s prezervatívmi. Treba to predtým nafúknuť, či je kondóm v poriadku, aby sa predišlo riziku...“ robím mu priam sexuologickú prednášku.
Abebe so záujmom počúva. Aj keď rozumie zrejme každému druhému slovu, jeho inteligencia a predstavivosť je dostatočne veľká na to, aby mu to bolo jasné. Mne je jasné iba jedno, že to fakt počuje prvý raz. To snáď ani nie je možné. U nás vie každé dieťa, čo je to špric guma. Úplne zabúdam na svoju fóbiu z pohlavného styku, o ktorej som mu chcela porozprávať. Toto je určite prioritnejšie, ako by on povedal.
„Latex. Standard velikosť? Topre, skúsime! Kde to možnosť kúpiť? vecne uzavrie túto chúlostivú tému.
Pozriem na hodinky: „Je sedem hodín. Večer o tomto čase sú už všetky obchody zavreté. Inak sa to dá kúpiť v drogérii a lekárni. Máme smolu!“
Nenechá sa vyviesť z rovnováhy: „Aký to mať disajn?“
„Je to malá škatuľka, menšia ako cigaretová. Modrá alebo červená, s hlavou tigra a názvom PRIMEROS,“ opisujem mu toho času jediný dostupný prezervatív na našom trhu.
Abebe pískne: „Yes! Tak už vedela, čo to byť. Ja taká videla v stánku s noviny aj v bufet na pardubická stanica. Poď, vrátime my!“
Vraciame sa na stanicu. Sme už dosť vzdialení. Takmer kilometer. Ale toto je dôležité. Riskovať naozaj nemienim. Idem teda s ním. Na stanici je už stánok PNS zavretý, bufet, našťastie nie. Mimoriadne je otvorený do dvadsiatej druhej hodiny. Je to neobvyklé. Všetky obchody zatvárajú o šiestej. V sobotu o dvanástej na obed a v nedeľu je všetko zavreté. Možno sa dá kondóm kúpiť aj na recepcii v hoteli. Videla som to v nejakom filme. Na Západe sú na to aj automaty a veľkostí je na výber viac.
„Janiška, je to toto?“ ukáže mi na inkriminovanú škatuľku.
Prikývnem hlavou, ale bližšie s ním nejdem. Nechám ho, nech to kúpi sám. Situácia sa mi zdá dosť trápna. Abebe kúpi pre istotu tri škatuľky. Vraciame sa do hotela. Ešte predtým sa však zastavíme na večeru v reštaurácii.
