Silná žena

Autor: Janka Podtatranka | 30.11.2014 o 11:00 | (upravené 18.12.2014 o 17:50) Karma článku: 3,28 | Prečítané:  535x

Moja mama je prísna a autoritatívna žena. Niekedy i nespravodlivá.  Doslova generál. Ako dieťa som od nej dostala viac výprasku a kritiky ako povzbudenia a chvály. Musela mať vždy a vo všetkom pravdu a posledné slovo. Mne neuverila, keď som sa jej zdôverila, že ma starý otec zneužíva. Neverí mi dodnes. Napriek tomu ju ľúbim a obdivujem. Prečítajte si ukážku z mojej 1. knihy Pokazený Silvester.

Zaujímavé, mama nikdy neudrela ani jedno zo svojich vnúčat či pravnúčat. Je milujúcou babičkou, čo jej slúži ku cti. Ale všetci pred ňou majú rešpekt a neopovážia sa jej protirečiť. Čo nariadi, to urobia. Či majú prísť pre koláč, na obed, alebo doniesť niečo, nie sú schopní jej vzdorovať. Má prirodzenú autoritu. Mala byť učiteľkou. Bola by prísna, ale všetky deti by ju rešpektovali. A možno by sa jej aj báli. Mala by určite najlepšiu disciplínu na škole. Svojho času zvládla aj tri triedy žiačikov. Učila ich, ako sa správne čistia zúbky, keď pracovala ako zubná sestra v rámci celoštátneho programu floridácie detského chrupu. Učiteľky odišli na kávičku a nechali jej tam vyše stovky detí. Nik ani nemukol. Autorita z nej priam srší.

Nebola a nie je ani zlou matkou. Len prísnou a niekedy aj nespravodlivou. Ale každý je nejaký. Nik nie je iba dobrý alebo iba zlý. Mama má viac dobrých vlastností ako zlých. Tie som sa snažila opozerať, napodobniť, naučiť sa, ak som ich priam nezdedila. Je pracovitá, šikovná, dobrá a čistotná gazdiná. Vernosť, dobrosrdečnosť a zmysel pre rodinu je u nej nepopierateľná. Nikdy nás nezanedbávala, maximálne sa nám venovala, otca nikdy nepodviedla. Je silná, vytrvalá a húževnatá. Čo si vezme do hlavy, to aj splní. Ja tiež.

Mala sedemdesiatjeden rokov, keď si vzala do hlavy, že chce pred smrťou navštíviť syna v Amerike. S jej zlým zdravotným stavom jej ani žiadna poisťovňa nechcela urobiť cestovné poistenie. Všetci sme ju odhovárali. Nepomohlo. Sama si kúpila akciové zľavnené lístky, vlakom odcestovala do Bratislavy a odtiaľ do Viedne. Keď už bola v Bratislave, volal brat, nech necestuje, lebo ide storočná búrka. Hurikán mal byť práve nad tou oblasťou, kde cestovala.

Pokúšali sme sa ju nejako kontaktovať. Nepodarilo sa, mobil nemala. Verili sme, že lietadlo kvôli tej búrke neodletí... Odletelo.... A naša stará a chorá mama v ňom.... Prvýkrát v živote letela. Namiesto ôsmich hodín trval let desať.

Nikdy na tie nervy nezabudnem. Brat čakal a lietadlo meškalo. Dve hodiny krúžilo a zmietalo sa v búrke nad oceánom, hádzalo s ním z jednej strany na druhú. Cestujúci panikárili, nastala hystéria, každý sa lúčil so životom. Spojenie s riadiacou vežou sa prerušilo. Ľudia, čakajúci na príbuzných, na letisku takmer  omdlievali a modlili sa. Nik nevedel, ako to dopadne. Otec bol v šoku. Plakal mi do telefónu, že on to vedel. Prvý raz mama cestuje a hneď sa lietadlo zrúti, že ona je práve tá smoliarka, čo priťahuje nešťastia. Až nás riadne rozrušil. Takmer celú noc sme nespali a čakali na správu od Emila. Ja,  otec i brat Kristián, ktorý bol tiež poriadne vystresovaný. Teraz na to spomíname ako na neuveriteľné dobrodružstvo, z ktorého by mohol byť celkom slušný celovečerný film. Taký hurikán tam nebol vyše sto rokov. Prečo práve v tú chvíľu, keď tam bola mama? Je to znamenie? Prežije to? Alebo to osud zariadil tak, že ostane niekde v hlbinách oceánu? Takéto otázky vírili v hlavách nielen nám, ale aj mame, priamej účastníčke celej tejto drámy.

„Bola som úplne pokojná. Ľudia okolo mňa kričali, dávali si kyslíkové prístroje, modlili sa a  plakali,“ povedala nám po príchode. „Povedala som si, že ak to má byť môj osud, ostanem pochovaná v oceáne. Spomínala som na vás všetkých a v duchu sa s vami lúčila.“

Že so svojím chorým srdcom v takej výške a takých podmienkach nedostala infarkt, je zázrak. Že lietadlo vydržalo ešte dve hodiny krúžiť a balansovať, kým sa búrka nepresunula a mohlo pristáť, že vôbec vydržalo palivo, je neuveriteľné. Že to mama prežila, je osud. Vrátila sa po dvoch mesiacoch. Schudnutá o desať kíl a šedivá. Keď tam šla, mala krásne čierne vlasy. Zosivela za tie dve hodiny.

Aj návrat domov bol dramatický. V úzkej uličke, kvôli problémom so štítnou žľazou, mala nedostatok vzduchu a omdlela. Prebrala sa v oddelení, kde mala priestor, ležala a letušky i zdravotníci sa o ňu vzorne starali až do príletu. Prekonala jednu zo svojich srdcových príhod. Dokázala sama vystúpiť z lietadla a vlakom docestovať domov. Tomu sa hovorí heroický výkon. Mama je  nezmar...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?